UDAVSKÉ. Kardinál Jozef Tomko sa z rodného Udavského nikdy neodhlásil. Zomrel ako Udavčan, hovoria v obci jeho najbližší.
Pre nich bol v prvom rade ujo, ktorý im prepašoval pomaranče, hutorel s nimi a živo sa zaujímal o novinky v rodine i v rodisku.
Informácie prichádzali s oneskorením
„Čakali sme to už skôr. Bol doma, jeho stav sa zlepšoval. Deväťdesiatosem rokov je krásny vek,“ hovorí s pohnutím v hlase synovec Ľudovít Behún (71) o tom, ako v pondelok ráno prijal správu o úmrtí svojho uja, brata kardinálovej sestry Margity (1929), svojej už nebohej mamy.
O aktuálnom zdravotnom stave kardinála získavala rodina v rodnom Udavskom informácie s časovým odstupom.
„Informácie boli ťažko dostupné, dostávali sa k nám s oneskorením po všelijakých linkách,“ hovorí.
Synovec Ľudovít: Hutoreli sme
S ujom sa naposledy stretol vlani v Bardejove, telefonicky sa spojili asi pred tromi mesiacmi.
„Oslovoval som ho ujo a normálne sme hutoreli. Niektorým slovám, ktoré používal, som síce rozumel, ale musel som si pospomínať, že aj také som voľakedy počul. Pamätal si starú hutoračtinu, ako sa kedysi hovorilo 'u Udavskim'. Zaujímal sa o to, čo je doma nové,“ hovorí.

Keď bol na návšteve v rodisku, veľa času venoval rozhovorom so starými obyvateľmi obce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín