Rozhovor sme si dohodli na deviatu večer. Až vtedy mal Prešovčan MARIÁN CEHELNÍK, koordinátor humanitárnej pomoci organizácie Človek v ohrození, čas na mimopracovné aktivity. Na slovensko-ukrajinských hraničných priechodoch v Ubli a vo Vyšnom Nemeckom pomáhajú jeho kolegovia a dobrovoľníci na území nášho vojnou sužovaného suseda. Skúsený humanitárny pracovník pomáhal sýrskym utečencom, ale aj tornádom zničenej Morave. Oceňuje solidaritu a veľký záujem pomáhať. Upozorňuje však, že je rozumné rozložiť si sily a prostriedky na dlhšie obdobie. Osobne vždy dúfam v najlepšie, ale pripravujem sa na najhoršie, hovorí ako odpoveď na otázku, čo nás ešte čaká. Priznal, že ani on sa neubránil slzám. Na hraniciach ostane s kolegami dovtedy, dokedy to bude potrebné.
Kedy ste prišli na hraničné priechody s Ukrajinou?
- Vojnový konflikt vypukol v noci. V priebehu dňa sme potrebovali zorganizovať naše sily a prostriedky. Na druhý deň sme už mali v teréne tímy, ktoré priamo na mieste mapovali situáciu, snažili sa dostať na druhú stranu hranice. Pre nás je zaujímavá najmä ukrajinská strana hranice, veľké humanitárne potreby sú práve tam. Na slovenskej strane sa ľudia dlho nezdržia, drvivá väčšina z nich sa z nej posúva relatívne rýchlo, majú zabezpečený odvoz, prídu po nich príbuzní, známi, vidíte tam ešpézetky z celej Európy. Veľmi dlhé čakacie doby sú na ukrajinskej strane, pravdaže v závislosti od hraničného priechodu a dňa, mení sa to. Čakacie doby sa pohybujú v rozmedzí 10 až 12 hodín, v aute na väčšom priechode treba čakať aj dva až tri dni. Rady sú kilometrové.
Aké sú príčiny dlhých čakacích dôb? Byrokracia? Chýbajúce dokumenty?
- Tu sa môžeme len domnievať, čo presne spôsobuje dlhé čakacie doby. Správy, prečo to tak je, sa rôznia. Kontroly sú naozaj dôsledné, trvajú dlho. Na Ukrajine je všeobecná mobilizácia, čo znamená, že cez hranicu nepúšťajú bojaschopných mužov už od druhého dňa konfliktu. Podľa informácií od ľudí vlastne lustrujú všetkých, aby sa z krajiny nedostali rôzne „živly“, diverzanti, teda závadové osoby alebo ľudia z kritickej infraštruktúry, ktorí sú dôležití pre chod krajiny. Pravdepodobne bude príčinou kombinácia týchto faktorov - aj byrokracia, aj snaha kontrolovať precízne, aby krajinu neopúšťali dôležití ľudia.

V pondelok polícia informovala, že na slovensko-ukrajinskej hranici zadržala v nedeľu človeka, ktorého hľadá Interpol pre ekonomickú trestnú činnosť.
- Kontroly, samozrejme, aj pre takéto prípady dávajú zmysel. Na druhej strane sa mi však nechce veriť, že by sa to nedalo urobiť rýchlejšie a efektívnejšie. Stáť celé dni v niekoľkokilometrových radoch je náročné. Počas dňa je miestami prekvapivo teplo, ale keď sa začne stmievať, už začína byť chladno. V noci a nadránom je tu poriadna zima. V nedeľu aj snežilo.

V radoch stoja ženy s malými deťmi.
- Čakajú celé hodiny, aj v noci. Mamy držia malé deti na rukách, nemôžu ich dojčiť, deti plačú, nudia sa, nevládzu stáť. Aj bežné ochorenie, ktoré za normálnych okolností nepredstavuje zvlášť veľký problém, napríklad cukrovka, je v takejto humanitárnej situácii faktorom, ktorý komplikuje život. Stáva sa, že ľudia po dlhom čakaní majú rôzne zdravotné problémy, kolabujú. Je to veľmi náročné. Človek by povedal: veď si len treba vystáť rad, že je to len nepríjemné. Nie je to len nepríjemné, je to pre ľudí veľká záťaž.

Myslíte si, že môže nastať situácia, kedy by už zúfalí ľudia nevládali čakať a dostali sa cez hranicu masovo a násilne?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín