STAKČÍN, ZBOJ, ULIČ. Do Národného parku Poloniny pritečie z Plánu obnovy a odolnosti osem miliónov eur. Miestni pripravujú projekty.
Ktoré budú úspešné, rozhodne výberová komisia zložená zo zástupcov regiónu. Ministerstvo životného prostredia finalizuje podmienky výzvy.
Aby sa región nerozvíjal živelne
Najvýchodnejší cíp Slovenska je spolu s Národným parkom Muránska planina, kde príde tiež osem miliónov, „citlivým a dôležitým regiónom“, povedal na stretnutí so zástupcami regiónu v Stakčíne vlani v máji štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča.
Budaj: Prechod štátnych lesov pod ochranu prírody pomôže odľahlým krajom Čítajte „Chceme ukázať miestnym, že aj formou prírode blízkeho turizmu a obhospodarovania lesov vieme vytvoriť príležitosť pre ich rozvoj. Vyzvali sme ich, aby predložili projekty a požiadavky na investície, ktoré vnímajú ako dôležité pre rozvoj celého regiónu. Nechceme, aby sa región rozvíjal živelne, ale citlivo, aby turizmom netrpel,“ zdôraznil vtedy.
Hračky aj eko hnojivo. Z plánu obnovy má prísť do Polonín osem miliónov Čítajte Všetky projekty musia byť ukončené do polovice roka 2026.
Tri okruhy
Správa Národného parku Poloniny má v prioritách i projektoch jasno.
„Treba vychádzať zo zadefinovania v Pláne obnovy. Ide o zameranie na zmiernenie dôsledkov klímy. Máme na mysli opatrenia nasmerované do lesov, aby sme sa vyhli nedostatku vody vo vodných tokoch a na druhej strane povodniam,“ hovorí jej riaditeľ Miroslav Buraľ.
Druhým okruhom aktivít je ekologické poľnohospodárstvo, tretím rozvoj mäkkého cestovného ruchu.
„Mäkký cestovný ruch je braný zoširoka. Nemusí byť prínosom len pre návštevníkov zvonku, ale hlavne pre miestnych, aby zlepšil kvalitu ich života. Na základe zberov, ktoré urobilo naše pracovisko, vyvstala ešte požiadavka, aby časť financií išla aj na rozvoj a zachovanie rusínskej kultúry,“ dopĺňa.
Pracovné ponuky pre miestnych
Časť peňazí plánuje Správa národného parku využiť na biologické opatrenia v lesoch.
„Súvisí to aj s predpokladaným útlmom ťažby v národných parkoch. V našom prípade pôjde o lesohospodárske zásahy, ale v takzvanej nárazníkovej zóne Svetového prírodného dedičstva, v treťom a štvrtom stupni ochrany,“ zdôrazňuje Buraľ.
V Uličskej doline sa boja, že prídu o živobytie Čítajte Zámerom je vybudovať nové návštevné centrum pri vstupe do národného parku. Kde presne sa bude nachádzať, zatiaľ jasné nie je.
„Bude to v Stakčíne, v krajnom prípade v Snine. Závisí to od priestorových možností, aké budú k dispozícii,“ dodáva.
Národný park Poloniny bude od prvého apríla právnym subjektom.
„Predpokladáme, že budeme priberať ľudí do práce, bude to príležitosť aj pre miestnych,“ hovorí.
Nie stavebnému eldorádu
Ďalší zámer, ktorý Správa plánuje presadiť, vzišiel z reality. Súvisí s rusínskou kultúrou i mäkkým cestovným ruchom. Jeho rozvoj je pre región šancou.
„Sme za to, aby sa vypracovala urbanistická štúdia vo vzťahu k architektúre. Väčšina obcí v okolí nemá územný plán, výstavba je chaotická a nezriedka sa preberajú cudzorodé prvky. Stavajú sa napríklad domy kanadského typu, ktoré tu nemajú čo hľadať. Výstavba by mala byť v súlade s miestnou a tradičnou architektúrou, hovoríme o zladení šindľa, dreva, kameňa,“ vysvetľuje Buraľ.
Poloniny sú na túru náročnejšie ako veľhory. Netreba ich podceňovať Čítajte „V opačnom prípade to môže zájsť až tak ďaleko, že škaredou divokou výstavbou odradíme návštevníkov. Pôjdu do Bieščad, kde je to pekné, zladené, vyzerá to krajinársky. Nechceme tu mať stavebné eldorádo,“ dodáva.
Pilotné a realizovateľné
Buraľ si uvedomuje, že ôsmimi miliónmi eur sa v Poloninách nedá všetko vyriešiť. Argumentuje tým, že doterajšie požiadavky sa zastavili na sume 25 miliónov.
„Nezabezpečíme nimi výstavbu kanalizácie, vodovodov či plynových prípojok v obciach. Prvé dve veci rieši Prešovský samosprávny kraj, zaoberá sa tiež cyklotrasami, vybudovaním infraštruktúry. Ministerstvo presadzuje, aby iniciatíva išla zdola. Nie je to jednoduché, lebo peňazí je málo, problémov veľa. Snažíme sa spoločne hľadať a nastavovať priority, ktoré by skutočne pomohli rozvoju regiónu,“ zdôrazňuje.
Buraľ upozorňuje ešte na jednu dôležitú vec a tou je realizovateľnosť projektu.
„Niektoré zámery sú v rovine zbožných prianí. Nestačí napísať, že ja chcem. Potrebujeme projektovú dokumentáciu, stavebné alebo územné rozhodnutie, legislatívny proces je dlhý. Niektoré zámery sa nedajú stihnúť. Nie všetci boli predvídaví a pripravili projekty,“ vysvetľuje.
Chcú múzeum a nestoja o omrvinky
Medzi pripravených patrí obec Zboj. Radi by vybudovali repliku dreveného chrámu, ktorý je v skanzene v Bardejove, a zriadili v ňom múzeum ikon.
„Podarilo sa nám reštaurovať ikony z 15. a 16. storočia, vystavili by sme tam aj sakrálne predmety a knihy,“ informuje starosta Ladislav Ladomirjak (Smer-SD).
Projekt už raz podali v rámci cezhraničnej spolupráce a hoci sa dostali do užšieho výberu, napokon úspešný nebol.
„Máme všetko pripravené na 80 percent. Potrebujeme len obnoviť stavebné konanie,“ zdôraznil.
Starostu Novej Sedlice zlostia turisti. Malá obec zaviedla parkovné skoro ako v Tatrách Čítajte Projekt by mal vyjsť na 760-tisíc eur. Obec plánovala využiť ponúkané peniaze aj na obnovu miestnych komunikácií. „Počítali sme s 200-tisícami eur, vyškrtli nám ich,“ dodáva starosta.
Verí, že väčšina financií nepôjde do Správy Národného parku Poloniny, mestu Snina a obciam mimo územia parku, a tým, ktoré ležia priamo v jeho území, ostanú len „omrvinky“.
„Ak by to tak malo byť, radšej nechceme nič. Práve my sme najviac zasiahnutí obmedzeniami v súvislosti s národným parkom, mali by sme za to dostať nejakú kompenzáciu. Peniaze treba rozdeliť zdravým rozumom, aby išli práve týmto obciam,“ uzatvára.
Jozef Repka: My sme Poloniny a nikto iný
Myšlienku, že peniaze majú smerovať do obcí, ktoré priamo ležia v území národného parku, presadzuje aj Jozef Repka z Uliča. Exstarosta a bývalý riaditeľ Správy je presvedčený o tom, že „zázemie“ národného parku do úvahy brať netreba.
V Uličskom Krivom už vŕtajú. Hľadajú vodu Čítajte „Len katastre obcí Jalová, Príslop, Topoľa, Runina, Kolbasov, Ruský Potok, Ulič, Uličské Krivé, Zboj a Nová Sedlica sa nachádzajú vo vlastnom území národného parku a platí pre ne druhý stupeň ochrany prírody. Pre ostatné obce i samotné mesto v zázemí by podmienka oprávnenosti územia nemala platiť. My sme Poloniny a nikto iný,“ hovorí.
Úžitok z ôsmich miliónov by podľa neho malo mať predovšetkým približne 2100 obyvateľov z vymenovaných obcí.
Podľa štatistík 38,67 percenta z nich je vo veku 60 rokov a vyššie.
„Veľmi radi by sme sa dožili aj v tomto regióne štandardnej životnej úrovne. Potrebujeme zabezpečenie pitnou vodou, kanalizáciu a plynofikáciu obcí v celom národnom parku. Dôležitá je aj výstavba chodníkov pri hlavných cestách druhej a tretej triedy v zastavaných územiach obcí v území národného parku,“ vyratúva.
Obyvatelia obcí sa navyše v zime musia vysporiadať so sťaženými podmienkami pri zjazdnosti ciest, ktoré v okolí Vodárenskej nádrže Starina možno udržiavať len ekologickým posypom.
Repka je presvedčený o tom, že všetky tieto požiadavky nie sú v rozpore s ochranou prírody.
„Naopak slúžia na jej podporu. Zvýšia životnú úroveň miestneho obyvateľstva a nezvýhodňujú žiadnu skupinu na úkor občanov. Podporujú rozvoj cestovného ruchu, v rámci ktorého by výstavba cyklotrás mala nasledovať až po ich zrealizovaní. Vtedy bude u nás rozvoj cestovného ruchu na štandardnej úrovni,“ dodáva.
Ministerstvo finalizuje
Podľa informácií z tlačového odboru ministerstva životného prostredia nie je ešte definitívne rozhodnuté, aké veľké územie bude z Plánu obnovy podporené.
„Podmienky výzvy sa aktuálne finalizujú v spolupráci so zástupcami dotknutého regiónu. Súčasťou výberovej komisie, ktorá bude rozhodovať o oprávnenom území a podpore prihlásených projektov do výzvy a čerpanie financií, sú práve zástupcovia regiónu,“ reagoval tlačový odbor rezortu.
Pokračoval, že je potrebné, aby medzi sebou rokovali zástupcovia z regiónu, pretože je na nich, ktorý konkrétny projekt komisia vyberie na financovanie.
Partnerstvo je unikátne
Partnerstvo ministerstva a zástupcov priamo z regiónov pokladá rezort za „unikátne“.
„Podporené projekty sa nebudú vyberať v Bratislave „spoza zeleného stola“, ale rozhodnú o nich starostovia, ich zástupcovia, lesníci, obhospodarovatelia pozemkov a vlastníci neštátnych lesov priamo z dotknutých regiónov," uzavrel komunikačný odbor v stanovisku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
