HUMENNÉ. Slúžili ako amulet i ako hračka, nesmela sa pri ich výrobe používať ihla ani nožnice, červená niť znamenala šťastie.
Tradičné bábiky motanky nemali oči ani tvár, aby sa do nich nedostali zlí duchovia.
Výroba motaných bábik prežila zo starých pohanských čias v niektorých slovanských krajinách dodnes.
Prvé boli zásnubné bábiky
Výrobu látkovej motanky prišla do Humenného predviesť na workshope Gabriela Balvirčáková, predsedníčka občianskeho združenia Veršočok.
„Hlavná myšlienka združenia je podpora a prezentácia tradícií predovšetkým horného Zemplína, ale aj tradícií slovenských a slovanských. Tradičná motaná bábika bola v starých slovanských časoch symbolom, amuletom. Tradícia tvorby motanky je stále živá vo východných slovanských štátoch. Doteraz sa tvorí v rodinách ako súčasť zachovania tradícií, na upevnenie rodinných väzieb,“ hovorí.
Výroba motaniek siaha do pohanských slovanských čias.
„Prvé zachované artefakty sú 5000 rokov staré. Prvé bábiky netvorili ženy, ale muži. Vyrezávali ich z dreva posvätných stromov, u nás predovšetkým z lipy, a darovali ich svojim vyvoleným ako zásnubnú bábiku. Zabalili ju do látok, vložili do vrecúška, zrejme koženého, a darovali ju svojej nastávajúcej ako prejav toho, že patria k sebe. Dievčina až do svadby, možno aj po nej, nosila bábiku v mešteku zavesenom na opasku,“ vysvetľuje Balvirčáková.
Aj Morena je motanka
Rozlišujeme tri druhy motaných bábik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
