Je rozhodnutý precestovať hoci aj posledný cent. Svet pokladá za krásne miesto, niet takého kúska zeme, kde by nebolo čo obdivovať. Zaujímajú ho ľudia a príroda, na potulkách po kontinentoch fotografuje. Na cestách obľubuje a vyhľadáva adrenalínové zážitky, nepotrpí si na pohodlie, na letnej dovolenke pri mori však využíva ultra all inclusive. Cesty si plánuje medzi zimnou údržbou a prvou kosbou, vedel by si predstaviť žiť vo Vietname. MILAN KURUC (60), riaditeľ Technických služieb mesta Humenné, cestovateľ a fotograf svoje zábery z Afriky dokonca aktuálne vystavuje vo Vihorlatskom múzeu a Vihorlatskej knižnici v Humennom.
Prečo ste sa rozhodli cestovať?
- Prvá moja cesta viedla do Nepálu a Indie. India bola mojou srdcovou záležitosťou, chcel som ju spoznať za každú cenu, jedno v akom veku. Na prvom mieste môjho záujmu boli ľudia, ich spôsob života, kultúra, náboženstvá, zvyky. India bola čosi úžasné, navštíviť ju by som doprial každému človeku. Stretnete tam všetky možné náboženstvá, hinduistov, budhistov, moslimov i kresťanov. Všetci žijú v zhode, bez náboženských potýčok. Tá mnohotvárnosť je unikátna.
A India a Nepál vás teda nabudili, že cestovať treba...
- Keď som sa vrátil z Indie domov šťastlivo a zdravý, rozhodol som sa, že precestujem hoci aj posledný cent. Nasledovali Vietnam, Kambodža, Thajsko, potom Bolívia, Čile a Peru, naposledy Juhoafrická republika, Botswana, Zimbabwe a Namíbia. Nateraz poslednú cestu po Afrike som absolvoval v roku 2019 od polovice januára do polovice februára.
Podľa čoho ste si vyberali cestovateľské trasy?
- Indiou som začal, bol to môj sen. Zatúžil som spoznať juhovýchodnú Áziu, povedal som si, že toto sú krajiny, ktoré musím vidieť a dozvedieť sa o nich viac. Jednoznačným číslom jeden bola pre mňa juhovýchodná Ázia. Ľudia sú tam chudobní, pokorní. Dajú vám všetko, čo majú, aj srdce.
Hovoríme o veľkej materiálnej chudobe, však?
- Áno. Zažil som všelijaké prípady, keď som musel pre chorobu jedného z účastníkov výpravy doslova utekať z Barmy do susednej krajiny za lepšou lekárskou starostlivosťou. Miestni nám pomáhali nezištne. Dopravili nás na správne miesto, poskytli nám peniaze, vodu, čokoľvek sme potrebovali. V tých najzaostalejších a najchudobnejších oblastiach som spoznal pravých, čistých ľudí - budhistov. O budhizme by sa dalo rozprávať veľa a dlho. Toto náboženstvo ma oslovuje, rád by som sa k nemu niekedy pridal. Podľa môjho názoru je oveľa humánnejšie ako katolícka viera. Ak porovnáme pravého budhistu a pravého katolíka, možno by to bolo narovnako. My, katolíci, už však dávno nežijeme tak, ako žijú budhisti a ako im káže ich náboženstvo.
Pokazil nás materiálny svet?
- Už nás dávno prekročil, my sme jeho otrokmi. V krajinách juhovýchodnej Ázie určite nie. Tam je to ešte vždy o čistom budhizme. Iste, nájdu sa aj tam všelijakí ľudia, ale ide skôr o výnimky. Je zaujímavé, že tých najlepších ľudí stretnete v najchudobnejších krajinách. Darmo sa my chválime, akí sme pohostinní, vyspelí. Všetko je faloš, pozlátka. Každému odporúčam, aby tam išiel a presvedčil sa na vlastné oči. V najmenej vyspelých krajinách človek uvidí, o čom je pravé človečenstvo. Aj z toho mála, čo majú, vám dajú. Ty si môj hosť, ty potrebuješ moju pomoc. Ak môžem, tak ti pomôžem - takto rozmýšľajú. O tom to je. My sa budeme vykrúcať...
Na cestách fotografujete. Najviac ľudí a prírodu?
- Prvé, čo ma ohúri, sú ľudia. Nevyhľadám hotely, bohaté štvrte, stačí mi prespať aj na stanici, aj pod stromom. Chcem byť spätý s ľuďmi. Prvé, čo ma upúta, sú práve ľudia, ich dobrota a ochota. Až potom príde na rad spoznávanie prírodných krás. Vždy si hľadám a nájdem miesto, ktoré, nehovorím, že ohúri, ale určite zaujme svojou krásou. Nikdy som sa nepovažoval za, nedajbože, významného fotografa, ale za fotografa prírody a portrétov ľudí sa, myslím, považovať môžem. Čím je príroda drsnejšia, tým je pre mňa krajšia. Čím je nebezpečnejšia, tým ma viac láka.
India si vás podmanila náboženstvom, kultúrou a spôsobom života. A čo príroda? Kde ste našli jej poklady?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
