Po príchode na štúdium do Odesy so spolužiakmi nevybaľovali tri mesiace kufre, lebo nevedeli, či to v bývalom Sovietskom zväze zvládnu. Dnes je IGOR KUDZEJ 30 rokov riaditeľom Hvezdárne v Humennom. Stretnúť ho môžete aj na vysunutom pracovisku na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle v Poloninách, kde trávi takmer polovicu roka. V septembri tohto roka dostal ocenenie Prešovského kraja za dlhoročnú popularizáciu astronómie a výstavbu astronomického komplexu.
Prácu vo hvezdárni si predstavujem veľmi romanticky. Človek má veľa vznešených myšlienok o fungovaní vesmíru a veľakrát otáča hlavu hore ku hviezdam. Ako často sa zvyknete pozerať na oblohu?
- Práca riaditeľa astronomického zariadenia je tiež spojená s administratívou. Mám však výhodu, že observatórium je v horách, čo mi dáva možnosť uniknúť z byrokratického objatia mesta a za dobrého počasia si vychutnávať oblohu. Na horách som k nej bližšie ako v meste. Obloha je jednoznačne magnet, ktorý ma vždy pritiahne.
Aký máte na oblohe najobľúbenejší objekt?

- Mojou celoživotnou prácou sú premenné hviezdy a v nich vydelená skupina - dvojhviezdy, ktorým som sa venoval v diplomovej a v dizertačnej práci a tiež po nástupe do Hvezdárne v Humennom. Za celú prax mi pred očami prešlo množstvo hviezd. Idylická je pre mňa hviezda Algol v súhvezdí Perzeus. Keď ju v 18. storočí pozoroval John Goodricke, vypracoval revolučnú teóriu o zákryte dvojhviezd, ktorá sa používa dodnes. Jej premennosť sledovali už v deviatom storočí Arabi. Nazvali ju Alchún, čo v preklade znamená Oko diabla. Vidno ju aj voľným okom.
Čo sú premenné hviezdy?
- Sú to hviezdy, ktoré menia svoju jasnosť v určitom časovom intervale. Ten môže byť od niekoľkých hodín až po desiatky rokov. Zmeny jasnosti nastávajú v dôsledku fyzikálnych zmien v samotnej hviezde - pulzuje a zmenší či zväčší svoju jasnosť. Druhá kategória premenných hviezd, ktorá je pre mňa zaujímavejšia, sú dvojhviezdy.
To sú aké?
- Nie je to osamotená hviezda ako naše Slnko, ale ide o dve hviezdy, ktoré sú tak blízko pri sebe a tak ďaleko od nás, že ich aj v tom najväčšom ďalekohľade vidíme ako jeden objekt. Tieto hviezdy obiehajú okolo spoločného ťažiska a vždy sa v určitých presných intervaloch navzájom zakrývajú. Prejavuje sa to znižovaním a zvyšovaním jasnosti spoločného objektu, ktorý sledujeme. Dvojhviezdy sú zaujímavé tým, že vďaka tomu, že sú blízko pri sebe, na seba gravitačne vplývajú, čo spôsobuje prenos hmoty z jednej hviezdy na druhú.
Vesmírom a jeho javom sa zaoberáte takmer celý život. Jedným z mnohých dôvodov, prečo sa človek pohrúži do skúmania vesmíru, je fascinácia jeho nekonečnosťou, možnosť objaviť život aj na iných planétach alebo jeho dobývanie. Čo bolo vašou motiváciou?
- Do určitej miery to bola náhoda. Už na základnej a strednej škole som mal rád fyziku a matematiku. V Humennom, kde som študoval na gymnáziu, som navštevoval astronomický krúžok. Ako mladého chlapca ma veľmi priťahovali ďalekohľady a vesmír. Hlavné rozhodnutie však nadišlo až v Odese.
Čo tomu predchádzalo?
- V prípravke na štúdium v zahraničí v Banskej Štiavnici sme boli štyria, ktorí išli študovať fyziku do Sovietskeho zväzu. Dvoch poslali do Moskvy a dvoch do Odesy. Práve tam som prišiel na to, že pre mňa nebude vhodná ani jadrová ani teoretická fyzika, ale astronómia. Odesa bola v tom čase južným centrom premenných hviezd v Sovietskom zväze. Bolo tam observatórium s Katedrou astronómie na veľmi vysokej úrovni. Zároveň je ťažké z pohľadu mladého človeka, ktorý má 18 alebo 19 rokov, povedať, čo chce študovať. Mnohí nevedia, aj keď majú 30 či 40 rokov, či robia naozaj to, čo chceli. Takéto náhody častokrát určia životné smerovanie.
Čo znamená, že vás do Odesy poslali?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín