IVETA BURAĽOVÁ je pracovníčka pre environmentálnu výchovu, pôsobí v Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky v pôsobnosti Správy Národného parku Poloniny. V rozhovore s ňou sa dočítate, či tam turisti ľahko natrafia na medvede či zubry, i prečo si podľa nej do tohto kúta Slovenska turisti ťažšie hľadajú cestu ako do Tatier. A ak už do Polonín prídu, nad čím híkajú obyvatelia veľkých miest.
V čom sú Poloniny unikátne?

- Zachovanou prírodou. Všade vôkol je les a les a les, tvorí až 90 percent územia. Poloniny obklopujú hlboké lesy s veľkou výmerou. Sú tu výborné podmienky pre život zvierat, aj preto tu žijú všetky veľké šelmy, ako je vlk, rys, mačka divá či medveď. Takisto je tu upravená krajina.
Miestu dodávajú svoje čaro v horách učupené drobné dediny. Už keď vyjdete nad Stakčín, prechádzate serpentínami popri vodárenskej nádrži Starina s odkrytými skalnými stenami, ktoré fascinujú a pôsobia exoticky, musíte získať pocit, že vchádzate do iného sveta.
Vždy som to takto pociťovala. A možno ma až prekvapilo, že tento pocit prežívajú mnohí. Podobne to totiž popisujú viacerí turisti, s ktorými som rozprávala.
Prečo by mali ľudia uprednostniť Poloniny pred Tatrami?

- Tatry sú krásne veľhory, jedinečné a lákavé, sú slovenským symbolom. „Vlastnia“ najvyšší karpatský bod, Gerlachovský štít. Každý Slovák by ich mal aspoň raz za život navštíviť a precítiť.
Ale podobnú jedinečnosť majú aj Poloniny. Majú miesto, kde „sa zobúdza slovenské slnko", kde sa začína každý slovenský deň. To miesto je zároveň trojhraničným bodom, ktorý rozdeľuje štáty, ale spája ľudí.
Poloha Polonín v trojhraničí dala územiu predpoklad stať sa prvou trilaterálnou biosférickou rezerváciou na svete (MBR Východné Karpaty) a zefektívniť tak spoluprácu s kolegami od susedov z Bieščadského národného parku v Poľsku a Užanského národného prírodného parku na Ukrajine.
Čím to podľa vás je, že je príroda Polonín zo strany turistov „podceňovaná“ a neláme rekordy návštevnosti?
- Som presvedčená, že to určite nie je preto, že o územie nie je záujem. Dôvodom je skutočnosť, že je ďaleko, na konci, vlastne na začiatku Slovenska. Od hlavného mesta Bratislava je to vzdialenosť 562 kilometrov, od krajského mesta Prešov 102 kilometrov.
Diaľnice končia v Prešove, najnovšie v Michalovciach. Kto však veľmi chce, cestu si tu nájde. Tohtoročné ohlasy sú pozitívne, kvôli zatvoreniu hraníc prišlo oveľa viac turistov ako zvyčajne.
Aké výhody pre samotné Poloniny by sa dali nájsť v tom, že majú turistami nedotknutú prírodu?
- Máme tu pokoj, to je veľký bonus Polonín. Je tu veľmi veľa miest, kde kráčate mohutnou horou, pod obrovskými stromami, zažívate ticho, pokoj, zabúdate na čas a uvedomujete si svoju maličkosť. Turistami nedotknutá príroda umožňuje zažiť veľkú silu pokoja, ktorý v dnešnom svete chýba a chýba už aj v mnohých chránených územiach.
Keď som bola v Poloninách pred dvoma rokmi, viacerí miestni v Novej Sedlici nás upozorňovali na medvede v lese. Dá sa v súčasnosti vidieť v Poloninách medvede, alebo je to už len mýtus?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín