Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
DEDAČOV. Regulácia na Dedačovskom potoku na papieri neexistuje.
Obci v Humenskom okrese to spôsobuje nemalé starosti.
Valila sa veľká voda
Minulotýždňové záplavy potrápili viaceré obce v Humenskom okrese. Najväčšie škody hlási obec Dedačov. Veľká voda poškodila približne polkilometrový úsek regulácie potoka.
„Betónové kocky vyhádzala ako nič. Báli sme sa, ženy plakali. Všetko, čo sme mali v pivnici, je zaliate, bolo v nej na pol metra vody. Za 15 minút voda zaplavila všetko, také sme ešte v obci nezažili,“ opisuje vyčíňanie živlu Dedačovčan Štefan Melničák, ktorý býva v susedstve potoka.
Regulácia potoka na papieri neexistuje
Pri vyčísľovaní škôd, ktoré povodeň napáchala, narazila miestna samospráva na problém.
Regulácia Dedačovského potoka, postavená v akcii Z v rokoch 1977 – 1980 pod gesciou vtedajšieho miestneho národného výrobu, papierovo neexistuje.
V Humennom sa valila voda dolu ulicami Čítajte „Táto stavba nie je evidenčne nikde podchytená. Stavba oficiálne neexistuje, fyzicky je tu, fyzicky je zničená, papierovo však neexistuje. Nikto sa k nej nehlási. Slovenský vodohospodársky podnik ju nemá evidenčne podchytenú,“ hovorí starosta Dedačova Peter Pichoňský (Smer SD).
Obec má na úrade projektovú dokumentáciu, výkresy aj finančnú správu z roku 1977.
Stavba stála 987 173 československých korún, dokončená bola v roku 1980. Odvtedy sa na nej podľa slov starostu neuskutočňovali žiadne údržbové ani stavebné práce.
Po roku 1993 a neskôr okolo roku 2000 obec požiadala Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) o správcovstvo na tejto časti Dedačovského potoka.
Obec má s ním uzatvorenú nájomnú zmluvu.
„Zmluva hovorí o prenájme časti vodného toku v dĺžke približne 885 metrov, nie o prenájme stavby. Tá sa nachádza priamo na tomto úseku,“ spresňuje Pichoňský.
S projektom neuspeli
Obec chcela vybudovať, resp. zrekonštruovať protipovodňovú stavbu.
„Neuspeli sme s projektom protipovodňovej úpravy v roku 2013. Skončili sme prví pod čiarou. Na novú stavbu vlastné zdroje vo výške odhadom 900 000 eur nemáme, starú chceme opraviť, ale nemôžeme, lebo oficiálne neexistuje. Obec nemôže investovať do cudzieho majetku. Môžeme tak nanajvýš vyčistiť koryto potoka, aby mohla voda odtekať,“ vysvetľuje starosta.
Pichoňský: Čo mám povedať ľuďom?
Veľká voda úplne zničila reguláciu na polkilometrovom úseku za niekoľko stotisíc eur.
„Vodohospodári prisľúbili, že najkritickejší a najrizikovejší úsek v dĺžke asi 100 metrov spevnia lomovým kameňom, ale to vôbec nerieši situáciu. Má len zabrániť opätovnému vyliatiu potoka. Ale poškodenie celej stavby riešiť nejdú a ani nebudú,“ zdôrazňuje Pichoňský.
„Ľudia, ktorí bývajú pri potoku, si želajú, aby sa regulácia zrekonštruovala do pôvodného stavu, aby pri ďalšej povodni nedošlo k ešte väčšiemu poškodeniu ich majetku. Čo im mám povedať? Že im ďalšia povodeň zničí garáže, rodinné domy, oplotenie, autá? Máme zviazané ruky,“ ťažká si starosta.
Na rade sú právnici
Východisko vidí v dodatočnej legalizácii stavby.
„Nie je to jediná papierovo neexistujúca stavba na Slovensku. Takých stavieb je mnoho. Zoberte si napríklad cesty tretej triedy, sú postavené na cudzích pozemkoch, bez stavebných povolení, bez kolaudácií. A niekto ich užíva, spravuje ich, investuje do nich,“ hovorí.
„Ak SVP stavbu 'nenájdu', prichádza do úvahy komunikácia s právnikmi, aby sa dostala dodatočným spôsobom do majetku obce, prípadne do majetku SVP,“ dodáva Pichoňský.
Len zabezpečovacie práce
Hovorca SVP Marián Bocák potvrdil, že sa aktuálne pripravujú práce na stabilizáciu brehov lomovým kameňom v úseku približne 200 metrov.
V Humennom pokračuje odstraňovanie následkov povodní Čítajte „Vykonáme ich v rámci zabezpečovacích prác v najbližších dňoch. Odhadujeme použitie viac ako 250 ton lomového kameňa. Suma za práce vopred nie je známa, no bude v zmysle zákona hradená zo štátneho rozpočtu,“ povedal.
Potvrdil, že SVP prebral Dedačovský potok pod správu od Lesov SR bez predmetnej regulácie potoka realizovanej v akcii Z, a preto nemá konkrétneho majiteľa.
„V takomto prípade v zmysle zákona správca nemôže investovať a vykonať zásah do úpravy, ktorá nie je v našom majetku. SVP sa na tento potok v zmysle zákona pozerá, aj napriek tomu, že je istým spôsobom zregulovaný svojpomocne, ako na nezregulovaný a preto práce uskutočňuje v rámci zabezpečovacích prác tak, aby bolo minimalizované ohrozenie pred ďalšími prípadnými povodňami,“ doplnil Bocák.
„Z praxe sú známe podobné prípady, kedy boli úpravy vykonané obyvateľmi svojpomocne a obec sa môže v tomto prípade dostať k tomu majetku tak, že naň bude z právneho hľadiska pozerať ako na znovu nájdený, zaradí si ho do majetku a bude žiadať na jeho úpravu financie. SVP bude v tomto prípade nápomocný,“ uzavrel.
Voda pácha veľké škody
Odborník na samosprávu Michal Kaliňák upozorňuje na vážnosť situácie.
„Tu sa ukazuje, že štátny podnik nemá jasný vzťah k svojmu vlastnému majetku. Nemá poriadok vo svojej dokumentácii, čo spôsobuje veľmi vážne riziká nielen vo vzťahu k prevencii, ale hlavne vo vzťahu k ochrane majetku a zdravia v danom území,“ hovorí.
Keďže zákon o majetku obcí zakazuje samospráve investovať do cudzieho majetku, podľa Kaliňáka musí byť prioritou štátneho podniku, aby čo najskôr dal tieto veci do poriadku a umožnil samospráve urobiť to, čo musí a potrebuje.
„V opačnom prípade nenarastie len nervozita v danej obci, ale aj sa zvýši nebezpečenstvo ohrozenia majetku a zdravia. Takéto riziko môže narastať v ktoromkoľvek regióne. Ak si uvedomíme, že za ostatných desať rokov boli škody spôsobené povodňami na úrovni 660 miliónov eur, o to viac by mal mať tento podnik eminentný záujem, aby spolupracoval so samosprávami a mal poriadok vo svojej dokumentácii,“ uzatvára Kaliňák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
