HUMENNÉ. V humenskom kaštieli opäť panuje čulý pracovný ruch.
Rekonštrukcia nádvoria však brány Vihorlatského múzea nezatvorila.
Aktuálna tretia etapa rekonštrukcie kaštieľa plynulo nadväzuje na nedávnu obnovu exteriérov a vlaňajšiu obnovu druhého nadzemného podlažia, balkóna a podchodu.
Práce sú sústredené na nádvorie.
„Máme za sebou pomerne zložitý proces odstraňovania betónových kociek, veľkých meter krát meter a hrubých desať centimetrov. Nikdy tu nemali byť. Ani sme už neverili, že sa nám ich podarí zbaviť,“ hovorí Vasil Fedič, riaditeľ Vihorlatského múzea v Humennom, ktoré v kaštieli sídli.
Na rad prišlo odstránenie 12 centimetrov hrubej podkladovej vrstvy a začal sa bagrovať terén.
„Ďalšie práce spočívali v odstránení sekundárnych vrstiev omietok na kamennej bosáži, teda murive s plasticky zdôraznenými čelnými plochami jednotlivých kvádrov,“ vyratúva ďalej.
Na záver dlažba z travertínu
Súčasné nádvorie sa zníži približne o 40 centimetrov.
Naplánované je reštaurovanie a rekonštrukcia kamenných článkov a omietok prvého nadzemného podlažia dvorových fasád.
Vymenia sa arkádové výplne na východnej, severnej a západnej strane kaštieľa.
Vybudujú sa nové silnoprúdové a slaboprúdové siete, kanalizácia a osvetlenie nádvoria.
V záverečnej fáze sa pochôdzková časť nádvoria vyloží travertínovou dlažbou.
Objavili zamurované dvere, hľadajú studňu
Počas rekonštrukcie prebieha archeologický výskum.
„V severnej časti nádvoria sme objavili zamurovaný vchod. V minulosti sa spor medzi dvomi sestrami, majiteľkami kaštieľa grófkami Csákyovou a Vadernátovou, dostal až na súd. Jedna druhej zamurovala vchod do časti kaštieľa, aby jej znemožnila vstup do kaplnky. Súd v roku 1797 rozhodol, že jej musí kaplnku sprístupniť. Svedčí to o tom, že aj v tej dobe majetok nespájal, ale rozdeľoval,“ približuje Fedič históriu kaštieľa.
Múzejníci objavili aj starú kanalizáciu.
„Ešte ju nemáme zadatovanú. Musíme ju zdokumentovať. Nepredpokladáme však, že nájdeme toľko nálezov ako v prvej etape. Tajne dúfame, že v západnej časti nádvoria objavíme ďalšiu studňu. Renesančná stavba bola vlastne zrkadlovou stavbou a podľa našich poznatkov by tu studňa mala byť,“ dopĺňa.
Negatívne prekvapenia
Projektovú dokumentáciu na obnovu kaštieľa po etapách pripravovali múzejníci s Prešovským samosprávnym krajom (PSK) minimálne desať rokov.
„Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky je veľmi zložitý proces. Predchádzajú jej architektonické, archeologické a historické výskumy, robia sa sondy. Aj napriek tomu sa nikdy nedá všetko vopred perfektne naplánovať. Vidíme to aj pri tejto tretej etape,“ zdôrazňuje Fedič.
Hovorí o negatívnych a pozitívnych prekvapeniach.
K negatívnym patrí zlý stav kamennej bosáže, ale hlavne tehlové podkladové murivo pod arkádami. Kamene nahradili tehlami počas neodbornej rekonštrukcie v 60. rokoch minulého storočia.
„Murivo je vo veľmi zlom stave. Tehly viac ťahajú vodu a sú porušené. Na najbližšom kontrolnom dni sa musíme všetci zísť a posúdiť, ako ďalej. Ide o práce navyše. Sme limitovaní rozpočtom, preto musíme zvážiť, do čoho sa pustíme,“ vysvetľuje riaditeľ.
Na „veľký“ kontrolný deň plánuje pozvať aj župných poslancov za Humenský okres.
Koronakríza zamiešala karty
Rozpočet rekonštrukcie nádvoria je podľa projektu 1 050 000 eur.
Pandémia nového koronavírusu prinútila PSK upraviť výdavky na investície, ktorých financovanie sa presunulo do nasledujúcich rokov.
Presun sa týkal aj Vihorlatského múzea.
„Rozpočet sa znížil na 300 000 eur, čo však neznamená, že sa táto investičná akcia nebude realizovať v plnej výške. Aktuálne pridelený objem finančných prostriedkov korešponduje s tým, čo sa tohto roku, na základe informácie od zhotoviteľa, podarí v múzeu aj preinvestovať,“ zdôraznila hovorkyňa PSK Daša Jeleňová.
Dodala, že zvyšných 750 000 eur bude organizácii pridelených najneskôr v budúcom roku, pripustila však, že pri dobrom vývoji výberu podielových daní to môže byť aj v tomto.
Termín ukončenia výstavby je jún 2021.
Dajú aj peniaze navyše
Jeleňová doplnila, že aktuálne prebiehajú rokovania so zhotoviteľom v súvislosti s financovaním prác navyše.
„Je tu reálny predpoklad dodatočného prísunu peňazí,“ dodala.
Do oblasti kultúry, do rekonštrukcie budov, inštalácií výstav, nákupu hnuteľného a nehnuteľného majetku v tomto roku smeruje z rozpočtu PSK takmer 2,4 milióna eur.
„Konkrétne pre Vihorlatské múzeum sme vyčlenili v posledných dvoch rokoch na investičné akcie okrem spomínaných 1 050 000 eur ďalších takmer 388-tisíc eur na obnovu kaštieľa, bezbariérový prístup, výťah do expozícií či rozšírenie zabezpečovacieho systému,“ uzavrela Jeleňová.
O návštevníkov stoja
Obnova nádvoria prebieha počas plnej prevádzky. Návštevníci sa do kaštieľa dostanú bočným vchodom.
„V dôsledku koronakrízy nám padli príjmy zo vstupného za tri mesiace, preto sa návštevníkom tešíme. Budú k nám chodiť dovtedy, kým to bezpečnosť dovolí. Keď sa budeme venovať statike balkóna, čo je tiež veľký zásah do rozpočtu, návštevníkov tu nepustíme,“ hovorí riaditeľ Fedič.
Za deň príde do múzea približne 150 návštevníkov, do skanzenu asi 130.
„Snažíme sa program presúvať do skanzenu a presmerovať doň návštevníkov. Každú nedeľu tam máme nejaké podujatie,“ uzatvára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
