STAKČÍN. V Národnom parku (NP) Poloniny obnovili Beskydský panteón – symbolický cintorín miestnych osobností. Správa NP Poloniny o tom informovala na svojej internetovej stránke.
Panteón predstavuje netradičný informačný bod, ktorého poslaním je pripomenutie spomienky na významných ľudí regiónu. Teda na tých, ktorí sa v ňom narodili, žili, pracovali alebo zanechali stopu, ktorá sa zapísala do histórie regiónu.
Beskydský panteón otvorili v roku 2007 pri príležitosti 10. výročia vyhlásenia NP Poloniny vďaka iniciatíve OZ Čemerica Stakčín, Správy NP Poloniny, LPUPS Starina a obci Jalová.
Na spomienkové miesto na „jalovskej“ križovatke, v blízkosti cestnej komunikácie Stakčín – Ulič, vtedy pracovníci Správy NP Poloniny spolu s dobrovoľníkmi umiestnili osem veľkých balvanov s vyrytými menami významných osobností, ktoré predstavujú symbolické náhrobné kamene.
Ku kameňom postavili aj pamätné tabule s podobizňami osobností a popisom ich života a diela.
K panteónu vedie drevená vstupná brána s tabuľou, ktorá opisuje význam celého miesta.
Areál si vyžiadal obnovu
V priebehu 13 rokov sa však prejavila únava materiálu vystaveného počasiu a areál bolo potrebné zrekonštruovať.
Strážcovia NP Poloniny preto do zeme osadili nové drevené podstavce, na ktoré boli umiestnené nové informačné tabule.
Vymenená bola aj vstupná brána do panteónu.
Pribudol informačný panel s mapou NP v tvare oborohu – tradičného architektonického prvku charakteristického pre toto územie. Rovnako tak symbolický rázcestník pripomínajúci, že lokalita je hodná obdivu nielen cez deň, ale aj v noci, vďaka čomu je súčasťou Parku tmavej oblohy Poloniny, výnimočného svojimi dobrými podmienkami na pozorovanie hviezdnej oblohy.
Osobnosti regiónu
Medzi osobnosti regiónu, ktoré majú svoje miesto v Beskydskom panteóne, patrí napríklad novinár a spisovateľ Ladislav Mňačko, ktorý je autorom románov Smrť sa volá Engelchen či Ako chutí moc.
Práve na základe jeho novinárskych článkov o zlej hospodárskej a sociálnej situácii v Uličskej doline sa rozbehla vládna akcia U-U na ekonomické pozdvihnutie Uličskej a Ublianskej doliny.
Na symbolickom cintoríne je aj jedna z najvýznamnejších postáv svetovej žurnalistiky prvej polovice 20. storočia Egon Erwin Kisch.
Nemecky píšuci český novinár sa ako vojak pražského zboru zúčastnil bojov prvej svetovej vojny aj v Poloninách.
Svoje zážitky vydal formou reportáží i knižne. V roku 1922 vyšlo v Prahe knižné spracovanie jeho denníka Vojakom pražského zboru. Druhé vydanie vyšlo v roku 1930 v Berlíne s názvom Napíš to, Kisch. Oba tituly vyšli v nemeckom jazyku.
Svoje zápisky z frontu nikdy neupravoval, aj pred publikovaním ich nechal v pôvodnom znení.
Beskydský panteón obsahuje aj pamätné tabule zbojníka žijúceho na prelome 15. a 16. storočia Fedora Hlavatého, gréckokatolíckeho rusínskeho kňaza Alexandra Duchnoviča, významného rusínskeho právnika, pedagóga a filozofa Petra Lodija, rozprávača Michala Pustaja, roľníka, speváka a zberateľa národného umenia Juraja Kolinčáka a kňaza, mnícha a misionára Igumena Ignatija.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
