Bola to podstatne odlišná Veľkonočná nedeľa, než na akú boli gréckokatolícki veriaci v obci Pichne v Sninskom okrese zvyknutí. Tak ako všade na Slovensku, aj v ich cerkvi Zosnutia Presvätej Bohorodičky sa totiž neslávia verejné bohoslužby. Kým po iné roky veriaci počas Veľkej noci zaplnili chrám a stáli aj pred ním, teraz ostal prázdny. Veľkonočný obrad sa však za jeho dverami odohral tak, ako je zvykom. Správca farnosti MARTIN BARNA, ktorý spravuje pichniansku farnosť siedmy rok, slávil liturgiu v kruhu svojej rodiny. Rodák z Vyšného Kazimíra od Vranova nad Topľou po svojej sviatočnej službe pre Korzár porozprával, ako sa zmenil život veriacich počas pandémie, vysvetlil, v čom je preňho Boh najväčší lekár i prečo „teoretická“ časť viery na riadny život veriaceho nestačí.
Počas liturgie ste spomenuli, že toto je piaty týždeň, čo slúžite v prázdnej cerkvi, dnes sú však najväčšie kresťanské sviatky roka. V čom to teda bolo dnes iné?
- Je to iné, ale nielen dnes, pretože u nás sú bohaté obrady už od štvrtka. Je to úplne odlišná atmosféra, keď sme tu sami, len ja s mojou rodinou, keďže moja manželka počas tejto mimoriadnej situácie kantoruje. Samozrejme, že sa spájame spolu s veriacimi na diaľku. Vyzýval som ich k tomu, práve preto pred každou jednou liturgiou zvoníme a dávame im tak vedieť čas, kedy sa začína liturgia, ale je to úplne iné. Hoc, samozrejme, na dôstojnosti a na kráse týchto obradov to nič nemení, zostávajú také, aké sú - nádherné. A ich posolstvo vzkriesenia stále znie a teraz možno ešte viac. Ale tým, že je prázdna cerkev, je to rozdiel.
Keď tu máte bežne svojich veriacich, vnímate od nich nejakú spätnú väzbu, ktorá vám možno teraz chýba?

- Istotne to pociťujem ako nedostatok, ale na druhej strane ja od nich spätnú väzbu mám. Síce nie priamo tu v chráme, ale snažím sa každý deň aspoň s niekoľkými veriacimi komunikovať, či už prostredníctvom telefónu alebo sociálnych sietí, a teda viem, čo prežívajú, že im obrady chýbajú. Sami povedia, že je to smutné, že musia byť doma. Na druhej strane si všetci veľmi dobre uvedomujeme, že to je veľmi potrebné.
V čom sú teraz vaše dni iné, ako keď vaša farnosť funguje v štandardnom režime?
- Všetky obrady slávime tak, ako sa má. Iné je to možno tým, že ja spravujem farnosť Pichne a zároveň aj filiálku v Nechválovej Polianke, čo je koncová obec v Humenskom okrese. Teraz v podstate všetky obrady prebiehajú iba vo farnostiach, čiže je toho logicky menej. Ak by dnes bola normálna Pascha (u gréckokatolíkov a pravoslávnych sviatok Vzkriesenia Ježiša Krista - pozn. red.), tak by som mal vlastne dve utierne vzkriesenia a dve liturgie – v Pichniach a Nechválovej Polianke. Keďže veriaci do cerkvi nemôžu, máme obrady iba v Pichniach.
Sympatické počas dnešnej bohoslužby bolo, že ste neboli v cerkvi úplne sám, ale obklopený svojou rodinou – manželkou a deťmi, ktorí vám pomáhali.

- Moja rodina chodieva aj na bežné liturgie, ale zvyčajne mám vtedy pri oltári aj iných miništrantov, dnes tu boli len moji synovia. Práve v tom je tá nádherná vec počas tejto pandémie, a to nielen v mojej rodine, ale aj v rodinách mojej farnosti a u ľudí celkovo, že teraz máme šancu budovať rodinnú cirkev. Je pravda, že potrebujeme liturgiu ako takú i cirkev, ale zároveň máme dnes novú možnosť priniesť cirkev viac do rodiny.
V čom by mala spočívať domáca cirkev?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín