STAKČÍN. Príbeh strateného krkavca Feriho má po troch týždňoch šťastný koniec.
Keď sa pred vyše dvomi týždňami objavil v Brezovci v okrese Snina, ochranárov zo Správy Národného parku (NP) Poloniny naň upozornil starosta.
„Ubytoval sa u pohostinných ľudí a nedal sa už odohnať. Na gazdovstve im práve uhynula sliepka, tak mrcinu na chvíľu nechali na dvore, kým s ňou urobia poriadok. Feri sa ujal iniciatívy a sliepku s chuťou upratal do svojho škŕkajúceho brucha,“ opisuje pobyt krkavca v Brezovci pracovníčka správy Zuzana Bartušová.
Pani domáca „pokrstila“ vtáka menom Feri, ktoré mu prischlo.
Domáci miláčik

Podľa slov Bartušovej však po krátkom čase začal Feri robiť neplechu. Vyjedal psovi z misky krmivo, ten sa mu iba s bázňou prizeral a zostal hladný.
Ochranári previezli krkavca do chovnej stanice pri Správe NP Poloniny v Stakčíne.
Feri bol označený krúžkom.
„Vedeli sme, že je zjavne miláčikom nejakého majiteľa, ktorému chýba. Preto sme vyhlásili pátranie po jeho majiteľovi. Uverejnili sme správu na sociálnej sieti s výzvou na zdieľanie a rozhodili informačné siete,“ hovorí Bartušová.
Bola s ním zábava
Krkavec sa u ochranárov udomácnil.
„Užíval si našu starostlivosť a pozornosť, a my sme si užívali jeho prítomnosť. Veľmi sme si ho obľúbili. Krkavec bol zvyknutý na človeka a jeho starostlivosť, nemal problém sa kŕmiť priamo z ruky. Feri sa rád predvádzal a bola s ním zábava. Je to rodený cirkusant. Kto by si ho neobľúbil?“ kladie si rečnícku otázku ochranárka.
Krkavec čierny je známy svojou zvedavosťou, učenlivosťou a inteligenciou.
„Je údajne inteligentnejší ako pes a dokonca sa jeho inteligencia prirovnáva úrovni 5 – 7–ročného dieťaťa. Krkavce sú dokonca schopné artikulovať slová ľudskej reči a používať nástroje obdobne ako opice,“ vysvetľuje.
Zvrat po medializácii
Po dvoch týždňoch ticha sa veci zrazu dali do pohybu.
„Ozval sa nám akurát chovateľ z Oravského Podzámku z miestnej sokoliarskej skupiny, ktorému uletel krkavec pred polrokom a stále je nezvestný. No údaje z jeho krúžku sa nezhodovali s údajmi na krúžku u Feriho. Rozuzlenie prípadu a pátrania priniesla až televízna medializácia strateného vtáka,“ hovorí Bartušová.
Domov má v Tibave
Ochranárom sa ozval majiteľ z Tibavy.
„Reportáž videla jeho známa z Tatier a intuitívne ho kontaktovala, i keď nevedela o tom, že je v tej dobe stratený,“ dodáva.
Keďže ide o chránený druh živočícha národného významu, majiteľ musel predložiť doklady preukazujúce pôvod exempláru a príslušné povolenia.
Krkavec mal v tele zavedený čip.
„Kontrola vo veterinárnej ambulancii Vladislava Juška v Snine preukázala, že údaje z čipu v tele krkavca sa zhodujú s údajmi v papieroch, ktoré predložil majiteľ. To, že mu krkavec patrí, bolo zjavné aj pri ich vrúcnom zvítaní, z ktorého bolo jasné, že k sebe nerozlučne patria,“ nešetrí emóciami Bartušová.
Má rada prechádzky a občas sa zatúla
Od majiteľa sa ochranári dozvedeli, že ide vlastne o „slečnu“.
„Určovanie pohlavia u vtákov je komplikované a, navyše, nebol ani dôvod ho presne určiť. Ukázalo sa, že krkavec je samica Pepina, pôvodom z Čiech. V Tibave ju majiteľ chová vo voliére a necháva ju voľne lietať. Pravidelne absolvujú prechádzky, počas ktorých sa pán vezie na štvorkolke, popri ňom jeho pes a sprevádza ich krkavec Pepina. Keď Pepina nevládze, posadí sa psovi na chrbát a vezie sa na ňom,“ opisuje život krkavca v domove.
Pepina však občas zatúži po kontakte s jedincami svojho druhu a pripojí sa k divým krkavcom. No vždy doteraz sa vrátila.
„V našom prípade tentoraz stratila orientáciu a zablúdila do 25 kilometrov vzdušnou čiarou vzdialeného Brezovca. Jej putovanie z Tibavy do Brezovca trvalo zhruba týždeň. A to už sa začal náš príbeh, ktorý sa po troch týždňoch skončil šťastne,“ uzatvára Zuzana Bartušová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín