STAKČÍN. Príbeh strateného krkavca Feriho má po troch týždňoch šťastný koniec.
Keď sa pred vyše dvomi týždňami objavil v Brezovci v okrese Snina, ochranárov zo Správy Národného parku (NP) Poloniny naň upozornil starosta.
„Ubytoval sa u pohostinných ľudí a nedal sa už odohnať. Na gazdovstve im práve uhynula sliepka, tak mrcinu na chvíľu nechali na dvore, kým s ňou urobia poriadok. Feri sa ujal iniciatívy a sliepku s chuťou upratal do svojho škŕkajúceho brucha,“ opisuje pobyt krkavca v Brezovci pracovníčka správy Zuzana Bartušová.
Pani domáca „pokrstila“ vtáka menom Feri, ktoré mu prischlo.
Domáci miláčik
Súvisiaci článok Ochranári hľadajú majiteľa strateného krkavca Feriho Čítajte Podľa slov Bartušovej však po krátkom čase začal Feri robiť neplechu. Vyjedal psovi z misky krmivo, ten sa mu iba s bázňou prizeral a zostal hladný.
Ochranári previezli krkavca do chovnej stanice pri Správe NP Poloniny v Stakčíne.
Feri bol označený krúžkom.
„Vedeli sme, že je zjavne miláčikom nejakého majiteľa, ktorému chýba. Preto sme vyhlásili pátranie po jeho majiteľovi. Uverejnili sme správu na sociálnej sieti s výzvou na zdieľanie a rozhodili informačné siete,“ hovorí Bartušová.
Bola s ním zábava
Krkavec sa u ochranárov udomácnil.
„Užíval si našu starostlivosť a pozornosť, a my sme si užívali jeho prítomnosť. Veľmi sme si ho obľúbili. Krkavec bol zvyknutý na človeka a jeho starostlivosť, nemal problém sa kŕmiť priamo z ruky. Feri sa rád predvádzal a bola s ním zábava. Je to rodený cirkusant. Kto by si ho neobľúbil?“ kladie si rečnícku otázku ochranárka.
Krkavec čierny je známy svojou zvedavosťou, učenlivosťou a inteligenciou.
„Je údajne inteligentnejší ako pes a dokonca sa jeho inteligencia prirovnáva úrovni 5 – 7–ročného dieťaťa. Krkavce sú dokonca schopné artikulovať slová ľudskej reči a používať nástroje obdobne ako opice,“ vysvetľuje.
Zvrat po medializácii
Po dvoch týždňoch ticha sa veci zrazu dali do pohybu.
„Ozval sa nám akurát chovateľ z Oravského Podzámku z miestnej sokoliarskej skupiny, ktorému uletel krkavec pred polrokom a stále je nezvestný. No údaje z jeho krúžku sa nezhodovali s údajmi na krúžku u Feriho. Rozuzlenie prípadu a pátrania priniesla až televízna medializácia strateného vtáka,“ hovorí Bartušová.
Domov má v Tibave
Ochranárom sa ozval majiteľ z Tibavy.
„Reportáž videla jeho známa z Tatier a intuitívne ho kontaktovala, i keď nevedela o tom, že je v tej dobe stratený,“ dodáva.
Keďže ide o chránený druh živočícha národného významu, majiteľ musel predložiť doklady preukazujúce pôvod exempláru a príslušné povolenia.
Krkavec mal v tele zavedený čip.
„Kontrola vo veterinárnej ambulancii Vladislava Juška v Snine preukázala, že údaje z čipu v tele krkavca sa zhodujú s údajmi v papieroch, ktoré predložil majiteľ. To, že mu krkavec patrí, bolo zjavné aj pri ich vrúcnom zvítaní, z ktorého bolo jasné, že k sebe nerozlučne patria,“ nešetrí emóciami Bartušová.
Má rada prechádzky a občas sa zatúla
Od majiteľa sa ochranári dozvedeli, že ide vlastne o „slečnu“.
„Určovanie pohlavia u vtákov je komplikované a, navyše, nebol ani dôvod ho presne určiť. Ukázalo sa, že krkavec je samica Pepina, pôvodom z Čiech. V Tibave ju majiteľ chová vo voliére a necháva ju voľne lietať. Pravidelne absolvujú prechádzky, počas ktorých sa pán vezie na štvorkolke, popri ňom jeho pes a sprevádza ich krkavec Pepina. Keď Pepina nevládze, posadí sa psovi na chrbát a vezie sa na ňom,“ opisuje život krkavca v domove.
Pepina však občas zatúži po kontakte s jedincami svojho druhu a pripojí sa k divým krkavcom. No vždy doteraz sa vrátila.
„V našom prípade tentoraz stratila orientáciu a zablúdila do 25 kilometrov vzdušnou čiarou vzdialeného Brezovca. Jej putovanie z Tibavy do Brezovca trvalo zhruba týždeň. A to už sa začal náš príbeh, ktorý sa po troch týždňoch skončil šťastne,“ uzatvára Zuzana Bartušová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
