HUMENNÉ. Prvá slovenská dinosaurologická expedícia v Číne bola bohatá na množstvo nálezov.
Humenský rodák Martin Kundrát, odborník z Centra interdisciplinárnych biovied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ), sa spolu s kolegami môže pochváliť niekoľkými zaujímavými objavmi.
Cieľom septembrovej expedície bolo skúmať, ako globálne otepľovanie ovplyvnilo život spoločenstiev pravekých jašterov.
Predmetom záujmu vedcov boli zuby, v ktorých je ukrytá informácia o prehistorickom podnebí. Projekt podporila aj grantová agentúra ministerstva školstva.
Archív Martina Kundráta
Náleziská sú bohaté
Vedci spočiatku pracovali vo Vnútornom Mongolsku v lokalite Bayan Mandahu. Neskôr sa presunuli do lokality Erenhot.
„Nachádza sa 500 kilometrov severne od Hohhotu, takmer na hranici s Mongolskom. Od hlavného mesta Mongolska je vzdialená 660 kilometrov. Toto mesto bolo v minulosti významnou súčasťou severojužnej obchodnej cesty medzi Čínou a Mongolskom,“ priblížil paleontológ Martin Kundrát.
Archív Martina Kundráta
Prvá bola ruská expedícia
Východne od Erenhotu leží významné paleontologické nálezisko, Iren Nor, ktoré objavil na konci 19. storočia ruský vedec Obručev.
Paleontológ v ďalekej Číne hľadá pozostatky prehistorických tvorov Čítajte „Má zaujímavú scenériu. Uprostred veľkej Erlianskej panvy sa nachádza soľné jazero. Okolo neho je step meniaca sa v polopúšť. Veterná a vodná erózia tu odhaľujú svetlosivé rozpadavé pieskovce, v ktorých sa nachádzajú živočíchy z konca druhohôr. Tieto horniny tvoria súvrstvie, ktoré vedci pomenovali Iren Dabasu,“ vysvetlil.
Prvé pozostatky dinosaurov tu objavili v roku 1922 expedície amerického prírodovedného múzea v New Yorku vedené Andrewsom.
Ich objav bol súčasne objavom prvého dinosaura z centrálnej Ázie.
Takto sa začala nasledujúca, dnes už slávna história objavovania strateného sveta dinosaurov v púšti Gobi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
