KAMENICA NAD CIROCHOU. Základnú deväťročnú školu skončili pred päťdesiatimi rokmi.
Teraz sa stretli znovu a to po prvýkrát, čo opustili jej brány.
Prví žiaci v novej škole
Zorganizovať stretnutie po 50 rokoch od skončenia vtedy Základnej deväťročnej školy v Kamenici nad Cirochou dostal za úlohu organizačný výbor v zložení Jozef Komarc, Ján Sojčák, Mária Hančaková Babincová a Eva Minichová Gergeľová.
„Boli sme tu v škole pred deviatimi rokmi pri príležitosti osláv 50. výročia založenia školy. My sme boli ten ročník, ktorý v roku 1960 nastúpil do celkom novej školy,“ hovorí Jozef Komarc (65).
O deväť rokov neskôr školu ukončilo v troch triedach 66 žiakov z Kamenice, Hažína, Kamienky i Modry nad Cirochou.
Na stretnutie do budovy školy prišlo 37 žiakov a 9 učiteľov.
„Stretávame sa takto po prvý raz od skončenia základnej školy. Podarilo sa nám spojiť s takmer všetkými spolužiakmi. Veľa je však odcestovaných, chorých, jedenásti sú už nebohí,“ vyratúva Komarc.
Dve tretiny spolužiakov ostali žiť a pracovať v regióne.
„Boli to krásne časy,“ povzdychol si.
So štyrmi spolužiakmi išiel po zédeeške na gymnázium, potom na strojárinu. Celý život pracoval v stavebnom podniku ako stavbyvedúci a vedúci strediska montáže oceľových konštrukcií.
Teraz je už štyri roky na dôchodku.
Každý má svoj životný príbeh
Bývalí spolužiaci si spoločne prezreli fotografie zo školských čias. Prv, ako sa zišli na pohostení, sa v miestnom kostole zúčastnili na omši, ktorú celebroval ich spolužiak, metropolita Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku Ján Babjak, najvýznačnejší žiak ročníka.
Na výročné spomienkové stretnutie sa veľmi tešil.
„Veď niektorých som 50 rokov nevidel. Polstoročie nie je krátka doba. Sprítomníme si krásne chvíle, ktoré sme tu prežili. Ubehli ako sen,“ hovorí.
„Každý išiel svojou cestou, každý v živote niečo dosiahol. Každý má za sebou svoj životný príbeh, rodiny. Alebo niekto bez rodiny ako ja, aj keď mám väčšiu rodinu než ostatní. Mám celú gréckokatolícku cirkev,“ pokračoval.
Poznámky a chýbajúca huba
Na školské časy má pekné spomienky. Do školy v Kamenici prišiel z Hažína ako šiestak.
„Bol som tichá voda. Ako viete, tichá voda brehy myje. V ôsmej alebo deviatej triede som mal od pani učiteľky Márie Čamákovej takéto záznamy v triednej knihe - poškodil múr, rozbil okno, bil sa. Boli to nevinné náhodné udalosti, nerobil som to naschvál. Napríklad dievčatá cvičili na spartakiádu s kruhmi, my chlapci sme ich cez prestávku točili. Zatočil som silno, kruh odskočil a rovno do múra urobil dieru,“ spomína s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
