BRATISLAVA, STAKČÍN. Návrh na úpravu hraníc slovenskej časti Karpatských bukových pralesov, ktorý má zabezpečiť ich účinnú ochranu, posunulo ministerstvo životného prostredia (MŽP) do pripomienkového konania.
Výbor pre Svetové dedičstvo UNESCO totiž opakovane vyzval Slovensko, aby zabezpečilo primeranú ochranu Karpatských bukových pralesov a vytýčilo presné hranice, v ktorých sa bude najprísnejšia ochrana dodržiavať.
V opačnom prípade hrozí, že lokalitu by mohli pre nedostatočnú ochranu vyňať zo Zoznamu svetového dedičstva.
Problém v pôvodnom projekte
Problematika nedostatočne chráneného vzácneho územia sa ťahá už 12 rokov.
Problematickým bol už samotný nominačný projekt predložený v roku 2007.
Ako informuje MŽP, v projekte sa totiž uvádzali dve odlišné rozlohy územia.
Kým v texte sa uvádzalo 5,7 tisíca hektára, v mapovej časti bolo zakreslených len 3,5 tisíca hektára.
Práve nejasné vymedzenie územia komplikovalo aj zaistenie adekvátnej ochrany.
Vyčlenili zóny
MŽP sa podarilo nájsť dohodu, že na asi 4 450 hektároch bude platiť prísny bezzásahový režim. Toto územie bude tvoriť jadrovú zónu lokality UNESCO.
Prísna nárazníková zóna, teda ochranné pásmo, kde nebude možné vykonávať výruby, bude mať výmeru ďalších zhruba 2 325 hektárov.
A širšia nárazníková zóna, kde sa bude môcť hospodáriť len v obmedzenej forme v súlade s princípmi prírode blízkeho spôsobu obhospodarovania, bude mať výmeru vyše 13 100 hektárov.
Envirorezort vysvetlil, že takéto vymedzenie územia je výsledkom rokovaní s rezortmi pôdohospodárstva a obrany a tiež s neštátnymi vlastníkmi.
Ministerstvo im ponúklo všetky dostupné možnosti - od odkúpenia pozemkov, cez dlhodobé nájmy či náhrady za bežné obhospodarovanie.
Problémové je územie Šípková
Zostáva vyriešiť už len približne stohektárové územie, ktorého vlastníci síce súhlasia so zaradením do UNESCO, no nesúhlasia so všetkými podmienkami, ktoré z toho vyplývajú. Neprijali tiež ani jednu z možností náhrady.
V prípade, že vlastníci ponuku neprijmú, ministerstvo územie s názvom Šípková nezaradí do zoznamu UNESCO.
„Ctíme súkromné vlastníctvo, no už nemožno ďalej čakať. Je nevyhnutné hranice územia a ich ochranu konečne vyriešiť," podotkol minister László Sólymos.
V júni 2007 bola lokalita Karpatské bukové pralesy zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny.
V roku 2011 bola rozšírená o komponenty v Nemecku a v roku 2017 o 63 nových komponentov a ďalších deväť krajín Európy s novým názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
Slovenskú časť tvoria štyri komponenty, z toho tri - Havešová, Rožok a Stužica - Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.
Prírodná rezervácia Šípková
Prírodná rezervácia Šípková s 5. stupňom ochrany sa nachádza v katastrálnom území vysťahovaných obcí Ruské a Smolník nad Cirochou na ploche 9,87 hektára.
Pralesový zvyšok sa skladá z dvoch polygónov, ktoré sa nachádzajú v nadmorskej výške 820 - 960 m v rovnomennej rezervácii, ktorá bola vyhlásená v roku 1993.
Lokalita je v južnej a juhovýchodnej expozícii pri hrebeni Bukovských vrchov pri poľských hraniciach východne od Ruského sedla.
Prevažnú časť tvoria bukové kvetnaté lesy a zvyšok je tvorený lipovo-javorovými sutinovými lesmi.
Južný okraj územia bol v roku 2010 postihnutý vetrovou kalamitou, čím sa čiastočne zvýšila dynamika tejto časti a rýchlejší rozpad lokality.
Zvyšok lokality je prevažne v štádiu optima.
Územím neprechádza cesta. Územie je dostupné značenou turistickou trasou vedúcou po hrebeni a lesníckym chodníkom pretínajúcim územie po vrstevnici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
