Článok pokračuje pod video reklamou
STAKČÍN, SNINA. V najvýchodnejšom okrese sa v tomto roku nezvyčajne darí bocianom.
Za ostatných 15 rokov vyviedli najviac mláďat.
V horách okresu už našli aj šakala či losicu.
Počty lámu rekordy
V tomto roku ochranári zo Správy Národného parku (NP) Poloniny v Stakčíne evidovali v okrese 52 bocianích hniezd, 33 je obsadených.
„Je to o 9 hniezd viac, ako je priemer. Tento rok je nadpriemerný aj v počte mláďat. Napočítali sme ich 86, čo je o 20 viac, ako je priemer rokov 2003 až 2018,“ hovorí krajinárka Martina Vlasáková.
Pripisuje to dostatku potravy a priaznivému počasiu bez extrémnych výkyvov.
Dlhé je plné bocianov
Bocianím rajom je tradične Dlhé nad Cirochou. Je tam 13 hniezd, vyvedených bolo 27 mláďat.
Ochranári počítajú len mláďatá.
„Pri monitoringu hniezd dospelé jedince nerátame. Sledujeme len, či sú okrúžkované. Ak áno, odčítame číslo krúžku a hlásime ho Miroslavovi Fulínovi, ktorý sa bocianmi zaoberá. V našom okrese ani jeden dospelý jedinec nemal krúžok,“ hovorí Vlasáková.
Medzinárodné sčítanie bociana bieleho v celom areáli hniezdneho rozšírenia sa robí každých desať rokov. Nateraz posledné siedme bolo v roku 2014.
Prezimoval v Belej
Úplnou raritou nie je ani zimné pozorovanie bociana.
„Aj my sme mali také pozorovanie asi pred tromi rokmi v katastri obce Belá nad Cirochou. Neodletel, zimoval tu a dokonca zimu prežil. Pravdepodobne sa živil hrabošmi, mohol si uloviť vo vodnom toku aj rybku,“ hovorí Vlasáková.
Nemyslí si, že výskyt bociana v našich zemepisných šírkach v zime je dôsledok globálneho otepľovania, zmeny klímy a miernejších zím.
„Nedávala by som to do tejto súvislosti. Myslím si, že to bolo neskôr vyvedené mláďa, alebo to bol zoslabnutý, chorý jedinec,“ dodáva.
Na to, aby sa zmenilo štandardné správanie sa jednotlivých druhov zvierat, treba podľa Vlasákovej stáročia.
Zubor uteká hlbšie do lesa
Extrémom počasia, teda horúcim letám a miernejším zimám, sa voľne žijúce zvieratá v Poloninách dokážu prispôsobiť bez väčších problémov.
„Zubor pred teplom uniká do vyšších nadmorských výšok, do hustejších lesov a na ich severné strany,“ hovorí zoológ Tomáš Didirka.
„Na lúky na pasenie vychádza vo večerných hodinách, keď už teploty nie sú vysoké. V lese si nájde bahniská, kde sa ochladzuje. Srsť zubra má izolačné vlastnosti. V zime ho chráni pred chladom, v lete pred teplom,“ dopĺňa veterinárny lekár Vladislav Juško zo Sniny.
Podľa posledného sčítania žije v NP Poloniny asi 40 zubrov, z toho sú tri minuloročné mláďatá.
Prišelci z juhu i severu
Ochranári i poľovníci zaznamenali v ostatných rokoch na území horného Zemplína aj živočíšne druhy, ktoré do tunajšej fauny doposiaľ nepatrili.
Ide o šakaly a psíka medvedíkovitého, ktorí na naše územie prichádzajú z juhu, či dokonca losa.
„Nad obcou Jalová našli poľovníci uhynutú losicu. Pravdepodobne v rámci migrácie prišla k nám z Poľska zo severnejších oblastí. Je to rarita,“ hovorí Juško.
Psík medvedíkovitý sa na hornom Zemplíne rozšíril na posledných dvadsať rokov a vídať ho čoraz častejšie.
Zrazeného šakala našli po prvýkrát v Brekove v Humenskom okrese pred šiestimi rokmi.
Uhynutú šakaliu samicu našiel v júni 2014 pri hospodárskom dvore v Zboji starosta obce Ladislav Ladomirjak, ktorý je poľovníkom.
„Ide o prvý dokladovaný nález tejto šelmy na území NP Poloniny a okresu Snina,“ zdôrazňuje Vlasáková.
Samici šakala upchali črevá igelitové tašky.
Šakala pozorovali poľovníci tiež v okolí Habury a Sukova v Medzilaborskom okrese.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
