HUMENNÉ. Najväčšou prekážkou pre osemdesiatšesťročnú Humenčanku Margitu Kenderešovú sú schody. Nechcú si s nimi poradiť jej slabé „neposlušné“ nohy.
Riešením, ako ich zdolať a vyjsť spomedzi štyroch stien vlastného bytu na prvom poschodí, je stoličkový výťah.
Úrad naň peniaze dal. S jeho namontovaním však nesúhlasia susedia.
Zo žalára bytu na ulicu
Pani Margita Kenderešová (86) býva na prvom poschodí v bytovke na Ulici 1. mája na Sídlisku I. Už 33 rokov.
V ostatných mesiacoch ju prestali poslúchať nohy. Pohybuje sa s námahou s dvoma francúzskymi barlami, vonku na invalidnom vozíku. Najväčším strašiakom sú pre ňu schody.
„Sedím tu ako v žalári, celé dni. Keď ideme von alebo k lekárovi, pomaličky zídem dolu. Keď idem naspäť, dcéra ma musí zozadu potláčať hore, aby som vyšla. Je to pre mňa veľmi namáhavé,“ hovorí pani Margita.
Riešením je stoličkový výťah.
Dcéra pani Margity Gabriela Rohaľová ho začala vybavovať.
Humenská pobočka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny žiadosť schválila.
Finančný príspevok vo výške viac ako 10 500 eur naň prišiel.
„Ide o stoličkový výťah, osoba sa doň posadí, zaistí, zapne a pomaly zvezie nadol, alebo vyvezie nahor. Je napájaný elektrickým prúdom, dodával by sa z maminho bytu,“ vysvetľuje pani Gabriela.
Najprv súhlasili, potom zmenili názor
Vyvstal však ďalší problém. Susedia.
Najprv získala šesť z deviatich podpisov, neskôr však dvaja susedia svoj súhlas prehodnotili a stiahli ho. Tí, čo súhlasili, ostali v menšine.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
