OSADNÉ. Malá obec v Sninskom okrese sa na európsku mapu dostala presne pred desiatimi rokmi.
Talentovaný filmár Marko Škop vtedy umelecky „zdokumentoval“ pracovnú cestu starostu Ladislava Mikuláška a miestneho pravoslávneho duchovného Petra Soroku do Bruselu.
Obaja mali na návštevu Európskeho parlamentu vlastný dôvod: starosta chcel lobovať za peniaze na dom smútku, pop sníval o vybudovaní duchovného centra.
Jednému sa sen splnil, druhému nie.
Namiesto parlamentu park
Možno aj preto, že pravoslávny duchovný Peter Soroka je voči európskym inštitúciám skeptický a nemá od nich žiadne veľké očakávania.
„Dom smútku síce stojí, ale postavili sme si ho sami. Je to tak, ako povedal Fedor Vico vo filme: Pomôž si, človeče, aj Európska únia ti pomôže,“ hovorí.
Eurovoľby ani noví poslanci nám podľa neho život nezmenia.
„Boli sme v Europarlamente, videli sme, ako to tam funguje. My sme jasným príkladom toho, že to absolútne nemá žiadny význam a europoslanci ľuďom na Slovensku nič nepomôžu, pretože nemajú žiadnu moc. Sú len členmi veľkého parlamentu,“ hovorí.
„Na tom mieste, kde je teraz parlament, by som postavil krásny park. Bol by pre centrum Bruselu oveľa prínosnejší ako budova, ktorá tam esteticky ani nepasuje,“ pokračuje.
Soroka: Veľké projekty? Utópia
Film Osadné síce zožal veľký divácky úspech a obec zviditeľnil, peniaze však do nej nepriniesol.
„Veľmi sme sa snažili, podali sme projekt na eurofondy. Nemali sme dostatočný lobing ani tlačenku, aj keď sme mali administratívne všetko v poriadku, peniaze sa pre nás nezvýšili. Projekt duchovného centra je v nedohľadne a asi ani nikdy nebude realitou. Veľké projekty v malých obciach sú utópiou,“ netají skepsu otec Soroka.
Filmu i krypte vojakov z prvej svetovej vojny vďačí obec za turistov.
Prichádzajú hojne a každým rokom sa ich počet zvyšuje.
„Bola to vynikajúca reklama,“ dodáva.
Právo voliť otec Soroka naplno využil.
„Pôjdem voliť, samozrejme, je to naše právo. Treba ísť voliť, minimálne preto, aby sme potom nenadávali, že sme mali možnosť rozhodnúť a nerozhodli sme,“ uzatvára.
Pomohli si sami
Ladislav Mikuláško (69) starostoval v Osadnom 39 rokov.
Dva roky pred dôchodkom zavesil funkciu na klinec. Dnes je aktívnym členom miestnej Jednoty dôchodcov Slovenska a v eurovoľbách bol podpredsedom okrskovej volebnej komisie.
Na cestu do európskeho parlamentu pred rokmi spomína rád.
„Bol to pre mňa zážitok. Zo 750 poslancov sedelo v sále vari 50. Tak ako v našom,“ hovorí.
Nemrzí ho, že sa im vtedy nepodarilo nič vybaviť.
„Dom smútku sme postavili už za nového starostu vďaka našim sponzorom a podporovateľom. Z vlastných prostriedkov by sme to nedokázali. Za európske peniaze sme obnovili verejné osvetlenie v obci,“ hovorí.
K plusom členstva v Únii ráta voľný pohyb bez hraníc, možnosť štúdia a práce mladých ľudí v zahraničí. Denne sleduje správy, číta noviny a o bruselskú politiku sa zaujíma.
„Nie je mi to ľahostajné. Verím, že aj noví poslanci, ktorých si zvolíme, prispejú k tomu, aby našu krajinu a nás v Únii zviditeľnili ešte viac,“ dodáva.
Mikuláško: Musíme prilákať veľa turistov
Na starostovskej stoličke vystriedal Ladislava Mikuláška jeho syn Róbert (45). Zvolili ho už po tretíkrát.
„Nemôžeme všetci bývať v Bratislave. Naši ľudia nechcú nadštandard, len normálne veci,“ vysvetľuje, prečo sa v malej obci so 158 obyvateľmi zázraky robiť nedajú.
Aj napriek tomu má smelé plány.
„Nevyšiel nám projekt turistického vláčika do Poľska. Na spadnutie je však projekt požičiavania bicyklov z obce na hranicu. Plánujeme vybudovať aj informačné centrum,“ hovorí.
Únia, film i Europarlament podľa neho ovplyvňujú aj Osadňanov.
„My sme ďaleko od všetkých a všetkého. Už sme si na to zvykli. Z pohľadu starostu malej obce Únia prispela k tomu, že sa ešte viac vyľudňujú. Odchádzajú mladí ľudia. Na druhej strane si to, o čo nás oberá, musíme vykompenzovať a vziať si od nej naspäť: musíme tu prilákať veľa turistov,“ hovorí.
Už vo dverách obecného úradu dodáva, že nikdy nezabudne, keď po premiére filmu Osadné im raz na dvere zaklopali dve Holanďanky, ktoré do obce pricestovali stopom, aby na vlastné oči videli aktérov filmu.
Prišli aj turisti
K volebným urnám sa v sobotu predpoludním Osadňania veľmi neponáhľali.
Kým v iných voľbách sa účasť pohybuje od 40 do 50 percent, v európskych je podstatne nižšia.
Okolo desiatej odvolilo 19 voličov.
„Máme zapísaných 140 voličov, siedmi volili s preukazom. Očakávame, že prídu skôr popoludní,“ povedala predsedníčka okrskovej volebnej komisie Oľga Lukáčová.
Ján Kolinčák (53) bol voliť už pred deviatou.
Je presvedčený o tom, že sa o európsku parlamentnú politiku treba zaujímať.
„Rozdeľujú sa tam peniaze aj pre nás. Platíme menej ako dostávame. Vďaka eurofondom sa na Slovensku urobilo dosť veľa, cesty, diaľnice, rozvoj vidieka. Som spokojný, že sme v európskom priestore,“ hovorí.
Inžinierka Monika Mikulášková (39) chodieva voliť pravidelne.
„Únia nám dáva väčšie šance žiť lepší život. Vidím v nej viac pozitív ako negatív,“ hovorí vo volebnej miestnosti.
Košičanka Júlia (56) prišla do Osadného na turistiku, jej priatelia tu chodievajú pravidelne už desať rokov.
„Prišli sme sa pozrieť na hostovické kosatce, odvoliť, pôjdeme na turistiku,“ prezradila.
Eurovoľby boli jej prvé mimo domova.
„Únia má vplyv na náš život. Osveta možno nie je taká dôsledná a pre ľudí je často veľmi vzdialená inštitúcia. Treba však vyjadriť svoj názor a odovzdať hlas,“ uzavrela.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
