HUMENNÉ. Polícia vypátrala a zatkla Jána Husára, ktorý bol právoplatne odsúdený v kauze známej ako Transpetrol.
Hľadaného 75-ročného humenského advokáta zadržali michalovskí kriminalisti na základe získaných informácií vlastnou operatívnou činnosťou.
„Policajti operatívne zistili, že sa osoba snaží o hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení, aby sa vyhla výkonu trestu,“ informovala košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.
Zadržali ho na psychiatrii
Odsúdeného humenského advokáta z kauzy Transpetrol hľadá polícia Čítajte Policajti odsúdeného Humenčana vypátrali a zadržali v utorok 9. apríla v areáli michalovskej nemocnice.
„Policajtov chcel zmiasť tým, že sa chcel dať vyhlásiť za psychiatrického pacienta. To mu však nepomohlo, už to nestihol. Muž, na ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody, si už odpykáva svoj trest,“ doplnila Mésarová.
Prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová spresnila, že muž bol dodaný do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice.
„Oddelenie kriminálnej polície OR PZ v Humennom nevykonáva vyšetrovanie vo vzťahu k osobe 75-ročného Jána za trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia,“ dodala.
Žiadal odklad
Alexandra Važanová, hovorkyňa Najvyššieho súdu (NS) SR informovala, že odsúdený advokát podal na NS dve sťažnosti proti rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu.
Žiadal o odklad výkonu trestu odňatia slobody na neurčito zo zdravotných dôvodov.
„Ku žiadosti pripojil aj lekársku správu a fotokópiu doplneného znaleckého posudku. Obe sťažnosti, a to z 13. februára a 19. marca tohto roka, NS SR zamietol ako nedôvodné,“ povedala.
„Zabezpečenie podmienok výkonu trestu je v kompetencii príslušného Ústavu na výkon trestu,“ dodala.
Päťročný trest
Najvyšší súd SR v januári zamietol odvolanie Jána Husára, ktorý bol obžalovaný v mediálne známej kauze Transpetrol.
„Najvyšší súd na verejnom zasadnutí zamietol odvolanie obžalovaného, čím potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo 17. februára 2015, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol obligatórne uložený ochranný dohľad na jeden rok," uviedla vtedy hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.
Verejné zasadnutie bolo v neprítomnosti obžalovaného.
Odvolací súd sa tak stotožnil s obžalobou, podľa ktorej bolo konanie Husára a tiež jeho spoluobžalovaného Ignáca Ilčišina bezprecedentným a premysleným útokom na majetkové záujmy spoločnosti Transpetrol, ktorá má z hľadiska národnoštátnych záujmov SR strategický význam.
Muži podľa obžaloby predstierali, že sú oprávnení konať v mene Transpetrolu - Ignác Ilčišin ako údajný predseda predstavenstva a Ján Husár ako údajný člen predstavenstva, a tak uznali neexistujúce dlhy Transpetrolu voči dvom spoločnostiam.
Špecializovaný trestný súd vo februári 2015 uznal za vinného podnikateľa Ignáca Ilčišina aj jeho spoločníka Jána Husára za pokus o obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom.
Ilčišinovi vymeral súd trest 11 rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine a trojročný ochranný dohľad.
Jánovi Husárovi uložili trest päť rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine a ochranný dohľad na jeden rok.
Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že obaja obžalovaní úmyselne nerešpektovali zákony a stanovy spoločnosti Transpetrol.
Ignác Ilčišin podľa súdu sledoval svoj cieľ stať sa štatutárom spoločnosti, a to za každú cenu, aj protiprávne.
V jeho prípade súd nepochyboval, že zo spoločnosti Transpetrol sa pokúsil odčerpať finančné prostriedky ako istú refundáciu za to, že spoločnosť nevyplácala dividendy domnelým minoritným akcionárom na základe predbežného opatrenia súdu.
„Keď sa k týmto finančným prostriedkom nevedel dostať zákonnou cestou, zvolil si cestu protizákonnú, nebezpečnú, sofistikovanú," zdôraznil vtedy predseda senátu. Ilčišin je vo výkone trestu.
Štátu hrozili straty
Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali obžalovaní od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v apríli 2009.
Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti.
Po sporoch Okresný súd Bratislava II právoplatne rozhodol, že to nebolo mimoriadne valné zhromaždenie.
V roku 2009 Krajský súd v Žiline v ďalšom spore s Transpetrolom rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
