HUMENNÉ. Humenský advokát z kauzy Transpetrol Ján Husár (75) sa vyhýba spravodlivosti. Do výkonu trestu nenastúpil, polícia po ňom vyhlásila pátranie.
Na advokáta Jána Husára vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody pre pokus o pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu formou spolupáchateľstva.
Dopustil sa ho spoločne s vranovským podnikateľom Ignácom Ilčišinom. Ten si už 11-ročný trest odpykáva.
Najvyšší súd odvolanie zamietol
Humenčana Jána Husára odsúdil Špecializovaný trestný súd 17. februára 2015. Uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine a ochranný dohľad na jeden rok.
Husár sa voči verdiktu súdu odvolal na Najvyšší súd.
Argumentoval psychickými problémami. Z tohto dôvodu bol vylúčený na samostatné konanie.
Najvyšší súd pojednával v neprítomnosti obžalovaného, jeho odvolanie zamietol.
Vydal príkaz na dodanie Husára do výkonu trestu.
Ukrýva sa

Polícia po ňom vyhlásila pátranie.
„Menovaný sa v mieste bydliska nezdržiava a jeho pobyt nie je známy, vyhýba sa úkonom trestného konania a je predpoklad, že sa ukrýva,“ informovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová.
Sedemdesiatpäťročný muž je asi 170 centimetrov vysoký, má štíhlu postavu, hnedé oči, prešedivené vlasy na čele s plešinou. Niekedy má bradu a fúzy, nosí okuliare.
Popis oblečenia je nezistený.
Pýtal sa na vysvedčenie
Odsúdeného advokáta v mieste bydliska v Humennom nevideli susedia už vyše dva mesiace.
„Išla som zo školy s vnučkami. Pýtal sa, aké bolo vysvedčenie. Mohlo to byť teda koncom januára. Odvtedy som ho nevidela,“ povedala pani Alžbeta zo susedstva.
O problémoch suseda so zákonom podrobnosti nepozná.
„Len sme sa zvykli pozdraviť. To bolo všetko. Nič o ňom neviem,“ dodala.
„Nesvieti sa, keď sa svietilo, že vraj kamarát bol v dome. Policajti ho hľadali asi pred tromi týždňami, pýtali sa ma, či som ho nevidela,“ povedala.
O čo išlo v kauze Transpetrol
Vranovský podnikateľ Ignác Ilčišin a humenský advokát Ján Husár predstierali, že sú oprávnení konať v mene Transpetrolu a uznávali pohľadávky voči štátnemu prepravcovi ropy.
Ilčišin sa vydával za predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti, Husár za člena predstavenstva.
Štvrtého júna 2009 uznali u súdnej exekútorky v Prahe v mene Transpetrolu neexistujúce dlhy voči dvom spoločnostiam v celkovej výške 13,173 milióna eur vrátane zmluvných pokút.
Dvojica súhlasila aj s priamou vykonateľnosťou exekučného zápisu, ak nebude dlh včas zaplatený.
Dôsledkom tohto konania bolo, že na majetok Transpetrolu boli vedené exekúcie na návrh spoločností, ktorým dvojica uznala za spoločnosť dlhy. Súdy zastavili exekúcie 12. júla 2010 a zadržiavané peniaze od českých obchodných partnerov mohli byť uvoľnené.
Podľa súdu hrozba škody na majetku Transpetrolu bola reálna, išlo o celkovú škodu vyše 13 173 000 eur.
Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali obžalovaní od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v apríli 2009.
Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti. Po sporoch okolo tejto udalosti už Okresný súd Bratislava II. právoplatne rozhodol, že to nebolo mimoriadne valné zhromaždenie.
V roku 2009 Krajský súd v Žiline v ďalšom spore s Transpetrolom rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín