HUMENNÉ. Chlapec, ktorý na jednej z humenských stredných škôl šikanoval iného žiaka, za to prísne pykať nebude.
Polícia postúpila jeho prípad na priestupkové konanie.
Psychologička upozorňuje na nárast šikany na školách.
Čo sa stalo
Vlani v novembri sa na sociálnych sieťach objavilo video so šikanou na jednej z humenských stredných škôl.
Vidieť na ňom, ako jeden z chlapcov naznačuje boxovanie pred tvárou obete, druhý chlapec približovaním sa k obeti ju núti ustupovať do kúta.
Nakoniec ho slovnými vyhrážkami prinúti kľaknúť si a pobozkať mu topánky.
Len priestupok
Aj keď sa prípad odohral mimo vyučovacích hodín a areálu školy, žiak dostal pokarhanie od riaditeľa školy a prípadom sa začala zaoberať polícia.

Prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová vtedy informovala, že humenský vyšetrovateľ viedol v tomto prípade trestné stíhanie vo veci zločinu vydierania spáchaného v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania.
Nedávno polícia prípad uzavrela.
„Vec bola po vykonaní vyšetrovania ukončená postúpením na priestupkové konanie,“ uviedla Ligdayová.
Následky na celý život
Psychologička Katarína Murníková zo Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Snine pokladá takéto potrestanie agresora za mierne.
„Nepoznáme však všetky okolnosti. Môže to pomôcť, ale aj nemusí,“ hovorí.
Kým agresor vyšiel z incidentu pomerne dobre, pre obeť šikany to už také jednoduché nie je.
„Následky šikanovania na obeti sú väčšinou psychického rázu. Obete zvyknú upadať do depresívnych stavov, niekedy to môže prejsť až do samotnej depresie. Majú strach z kontaktu s inými ľuďmi a obavy z nadväzovania kontaktov,“ hovorí Murníková.
Zdôrazňuje, že ak obeť šikanovania nepodstúpi terapiu, môže niesť následky v sebe aj celý život.
Hrozí tiež riziko, že sama sa stane agresorom.
Dôležitá je prevencia
Šikana na základných školách má podľa Murníkovej v ostatnej dobe stúpajúcu tendenciu. Spolu s tým narastá potreba prevencie.
„Zameriavame sa vo väčšej miere na primárnu prevenciu, na predchádzanie šikanovaniu. Deti treba 'scitlivovať' na to, čo je vhodné a čo nevhodné správanie. Treba im vysvetliť, že ak sa správajú agresívne k iným, tým to môže byť nepríjemné a ubližuje im to,“ vysvetľuje.
Zo skúseností vie, že mnohé deti si ani neuvedomujú, že isté formy správania sa sú negatívne.
„Deti to berú skôr ako srandu. Keď si to spoločne vysvetlíme, začnú ináč vnímať okolnosti a celý priebeh udalostí,“ hovorí.
Veľmi dôležitý je podľa psychologičky dospelý vzor.
„Deti sa správajú tak, ako to vidia u dospelých. V dnešnej dobe u nich veľakrát vidieť prejavy netolerancie a pasívnej alebo aktívnej agresie,“ dodáva.
Šikanovanie netreba zatajovať
Prednášky, ako predchádzať šikane, na školách povinné nie sú.
„Ak má škola výchovného poradcu alebo školskú psychologičku, zvykne takéto aktivity robievať, prípadne si škola môže o ne požiadať,“ vysvetľuje.
Jedným dychom upozorňuje na jednu negatívnu skutočnosť.
„Väčšinou sa šikanu snažia školy, a niekedy aj rodičia, zatajovať. Nechcú s tým ísť vonku a snažia sa to riešiť tak, aby to nevyšlo na verejnosť. To nie je dobré,“ hovorí.
„Určite treba pokračovať v prevenciách, veľmi dôležitá je primárna prevencia. Treba pracovať s obeťou aj s agresorom, pretože obeťou aj agresorom sa môže stať ktokoľvek,“ dodáva.
Individuálny prístup
Katarína Murníková sa na Základnej škole Hrnčiarska v Humennom snaží pracovať so žiakmi zo všetkých tried.
Začala vlani, v tomto roku v primárnej prevencii pokračuje.
Zamerala sa na športové triedy, kde sa agresívne prejavy žiakov objavujú v zvýšenej miere.
Prvé pozitívne výsledky sú už viditeľné.
„Beriem si žiakov po jednom. Keď ich budem ďalej 'scitlivovať', začnú si uvedomovať dôsledky šikanovania. Mnohokrát si totiž neuvedomujú, že tu ide aj o trestno-právnu zodpovednosť a hrozí im trest,“ uzatvára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín