KOLONICA. Posledné úplné zatmenie Mesiaca v tomto desaťročí vytiahlo v pondelok skoro ráno z postelí a tepla domovov mnohých zvedavcov.
V najtmavšom kúte Slovenska, v Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle, ho pozorovali nielen pracovníci Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, ale aj návštevníčka z poľského Krosna.
Obloha ako javisko
Teplomer krátko po štvrtej ráno ukazuje v observatóriu na Kolonickom sedle dvanásť stupňov pod nulou.
Riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom Igor Kudzej už stojí pri ďalekohľade a pozoruje jedinečný úkaz.
„O 3.34 bol začiatok polotieňového zatmenia. O pol piatej sa dostaneme do najzaujímavejšej fázy úplného zatmenia. Trvať bude asi hodinu a dve minúty. Uvidíme, ako obloha stmavne. Vtedy vľavo hore v súhvezdí Raka uvidíme hviezdokopu Jasličky, vpravo od Mesiaca sú Blíženci, nad juhovýchodom jasná Venuša, Jupiter a hviezda Antares. Vynikne aj Mliečna cesta nízko nad obzorom,“ opisuje nebeské divadlo.
Mesiac v tieni Zeme
Keďže bol Mesiac 21. januára nielen v splne, ale súčasne aj v prízemí, bol od Zeme vzdialený len 353 400 kilometrov. Hovoríme o supersplne.
„Ide o 27. zatmenie série saros 134, ktoré objavili Chaldejci v šiestom storočí pred naším letopočtom. Celý priebeh trvá asi 1 300 rokov, začal sa v roku 1550 a končí sa v roku 2830. Celkových zatmení Mesiaca bude 29, Slnka 41. Výnimočné je tým, že v tomto desaťročí je to posledné úplné zatmenie Mesiaca. Najbližšie bude až 7. septembra 2025,“ vysvetľuje riaditeľ Kudzej.
Úplné zatmenie Mesiaca znamená, že toto nebeské teleso v splne sa postupne dostáva do tieňa, ktorý vrhá Zem.
„Hodinu a dve minúty bude prechádzať cez totalitný pás a skryje sa do tieňa. Ďalekohľadom aj vizuálne krásne uvidíme tehlovočervenú farbu Mesiaca spôsobenú lomom a rozptylom svetla v zemskej atmosfére,“ dodáva.
Zima neprekáža, naopak
V Parku tmavej oblohy Poloniny, kde leží observatórium ako detašované pracovisko humenskej hvezdárne, sú najlepšie podmienky na pozorovanie hviezdneho neba.
Ďalekohľad s veľkou svetelnosťou, ktorý sa používa na pozorovanie estetických úkazov, má priemer zrkadla 28,5 centimetra. Pracovníci hvezdárne ho pre žltú farbu prezývajú Púpava.
Hoci je mrazivo, riaditeľ Kudzej si zimné obdobie na pozorovanie pochvaľuje.
„Vonku je síce poriadne chladno, ale zlepšuje to atmosféru. Prienik fotónov cez atmosféru je ľahší a úkaz je o to krajší. Nie je rozptýlený vodou a vodnými parami, ktoré sú v lete. V zime je obloha černejšia, lebo noc je dlhšia. Podmienky na pozorovanie Mesiaca a hviezd sú v zime oveľa lepšie,“ hovorí.
Estetický zážitok
Pondelkové zatmenie Mesiaca nemá podľa slov Kudzeja zvláštny vplyv na ľudí či zvieratá.
„Mesiac mimoriadne ovplyvňuje život na zemi. Keby nebolo Mesiaca, nebolo by ani civilizácie ani života. Hovoríme nie o satelite, ale skôr o dvojplanéte Mesiac a Zem. Mesiac sa vzďaľuje, spomaľuje sa rotácia Zeme a o niekoľko miliónov rokov už nedokáže prekryť disk Slnka a nebude sa dať pozorovať úplné zatmenie Slnka. Mesiac ovplyvňuje rotáciu Zeme. Voľakedy, keď bol Mesiac bližšie k Zemi, boli dni kratšie, rok bol kratší, trval asi 200 dní,“ objasňuje.
Úplné zatmenie Mesiaca v dnešnom svete techniky pokladá za výnimočný estetický zážitok.
Ideálne miesto
Kvôli Mesiacu prekonala Karolina Kiwior (33) z poľského Krosna vyše 140-kilometrovú trasu.
Doma pracuje ako horská turistická sprievodkyňa a zaujíma sa o astroturistiku.
„Aj u nás v Bieszczadoch je Park tmavej oblohy, ale nemáme také miesto ako tu. Je tu observatórium, planetárium a miesto na pozorovanie je ideálne. Navyše, v Poľsku je aktuálne zamračené, tu mám väčšiu šancu vychutnať si pozorovanie zatmenia. Som veľmi spokojná,“ povedala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
