ČERTIŽNÉ. S históriou obce Čertižné v okrese Medzilaborce sa spája aj čertižniansko-haburská vzbura.
Jej začiatok sa datuje 13. marca 1935. Bolo to v období Veľkej hospodárskej krízy.
Súvisela s exekúciami, ktoré začali v susedných dedinách Borov, Habura a neskôr aj v Čertižnom.
Prišli im vziať aj to posledné
"Vzbura vznikla viac-menej z toho, že maloroľníci tu žili v chudobných pomeroch a exekútori im prišli zobrať aj to posledné, čo mali, napríklad kravku, ktorá živila celú rodinu," vysvetlil starosta Čertižného Peter Tričák.
Na vzbure v Čertižnom boli podľa zverejnených informácií už v prvý deň aj viacerí Haburčania, aktívnejšie sa prejavili 14. marca, keď sa odohrali najväčšie udalosti.
Viacerí občania prišli v ten deň na pomoc a ochranu maloroľníka Dimuna, ktorému chceli exekútori vziať zo stajne kravu, no on sa im postavil na odpor. Demonštrovať bolo približne sto ľudí.
"Vypukol otvorený protest, v ktorom sa používali napríklad kamene alebo palice na vyjadrenie nesúhlasu voči exekúciám," spomenul Tričák.
Podľa dostupných informácií sa pri výtržnostiach a odpore voči četníkom aj strieľalo.
Poškodená mala byť aj budova četníckej stanice v Čertižnom.
Zatkli desiatky ľudí
Už 16. marca malo prísť do obce 230 až 240 četníkov. Súčasťou vzbury bolo podľa slov starostu aj zatknutie desiatok ľudí.
"Viacerí z nich boli aj na výsluchoch, v rámci ktorých boli bití a dosť ich bolo uväznených," spomenul Tričák.
V obci sa snažia tieto udalosti verejnosti pripomínať. "Takýchto protestov v tomto období v rámci Slovenska určite nebolo veľa," vysvetlil.
Čertižniansko-haburskú vzburu v obci pripomína pamätná tabuľa na budove bývalej četníckej stanice a obraz, ktorý je v pamätnej izbe v budove kultúrneho domu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
