ZEMPLÍNSKE HÁMRE. Obyvatelia Zemplínskych Hámrov v okrese Snina sa sťažujú na zhoršené životné prostredie v obci.

Spôsobené je to činnosťou v miestnom kameňolome.

Hovoria o neustálom hluku, prašnom prostredí a zdravotných problémoch.

Obyvateľka: Obrovský hluk a prach

Ako uviedla jedna z nespokojných obyvateliek Iveta Bžánová, preťažené autá z miestneho kameňolomu spôsobujú problémy s prachom v celej dedine.

„Ide nám v prvom rade o naše zdravie a životné prostredie. Žijeme v chránenej krajinnej oblasti a vďaka aktivitám firmy tu máme rozbité cesty a žijeme v prachu. Je tu obrovská hlučnosť. Prevádzkovateľ kameňolomu nedodržiava ani základné pracovno-právne normy. Tento kameňolom funguje stále - počas štátnych sviatkov, sobôt a nedieľ v poobedňajších až večerných hodinách,“ opísala Bžánová.

Podľa nej musia takmer denne čistiť od prachu autá či okná na domoch.

Okrem vplyvu na život obyvateľov má podľa nej činnosť v kameňolome negatívny dopad aj na okolité životné prostredie. Znečistený je vraj aj miestny potok.

„Vďaka ich činnosti je mŕtvy, nič v ňom nežije. Je to obrovský zásah do životného prostredia, veľmi negatívny,“ dodala Bžánová.

Banské oprávnenie prenajala obec firme

Problém sa podľa nej začal už v čase, keď bývalé vedenie obce lom prenajalo súkromnej firme. Stalo sa tak v roku 2006.

„Obec je držiteľom banského oprávnenia. Investovala do toho nemalé peniaze. Zámer bol zriadiť obecný podnik, aby sa riešila aj zamestnanosť. Pár mesiacov na to, bez akejkoľvek verejnej súťaže však tento kameňolom a banské oprávnenie bolo prenajaté súkromnej firme,“ uviedla.

Obec ešte pred podpisom zmluvy kúpila majetok od pôvodného prevádzkovateľa, Eurovie, za 400 000 slovenských korún (cca 13 277 eur), rovnakú sumu dala za rekultivačný plán a vložila do rekultivačného fondu 500 000 Sk (cca 16 600 eur).

„Bývalý starosta tvrdil, že návratnosť bude do štyroch - piatich rokov. O pár mesiacov to ale mal súkromník a je to pomaly už 13 rokov, čo sa s týmto problémom trápime,“ dodala Bžanová.

Do úplného vyťaženia kameňa

Obyvatelia tvrdia, že ťažbu v lome a dodržiavanie noriem nikto nekontroluje. Sami zatiaľ ale podnet na úrady nepodávali.

„Desať rokov sme vydržali, lebo sme boli zavádzaní, že to bude na 15 rokov, no zistili sme, že v zmluve je napísané, že je na dobu neurčitú. Je v nej napísané, že ak obec dá výpoveď, je im povinná nahradiť všetky ich vložené investície,“ vysvetlila Bžanová.

Podľa Tichomíra Galandu, konateľa sninskej spoločnosti Suptrans G.T.M., ktorá dobývací priestor prevádzkuje, zmluva nie je obmedzená. Uzavretá je do úplného vyťaženia kameňa.

„Je predpoklad, že to potrvá ešte zhruba dva roky,“ vyjadril sa.

Dodal, že ťažba spadá pod kontrolu banského úradu, ktorý ju aj sleduje.

Konateľ: Závisť je najväčší problém

Opatrenia, ktoré firma na zamedzenie hluku či prašnosti zaviedla, Galanda nekonkretizoval. „Závisť, to je najväčší problém,“ tvrdí.

Zároveň odmietol, že by sa spoločnosť o problémy obyvateľov nezaujímala.

„Keď som v minulom roku bol pozvaný na stretnutie zvolané občanmi, prišiel som na obecný úrad, no nikto z ľudí tam neprišiel. To isté sa stalo aj v tomto roku,“ uviedol Galanda.

Bžánová oponovala, že zvolané bolo iba jedno stretnutie a inicioval ho starosta.

„Bolo zvolané narýchlo a v pracovnom čase, preto sme sa na ňom nemohli zúčastniť,“ vysvetlila.

Na stretnutie, ktoré s nespokojnými obyvateľmi inicioval Galanda po tom, čo sme sa o problém začali zaujímať, napokon sám neprišiel.

Úrad: Povolenia sú v poriadku

Podľa Ivana Krajníka, predsedu obvodného Banského úradu v Košiciach, má firma všetky povolenia v poriadku.

Nájomnú zmluvu má uzavretú s vlastníkom pozemkov - Vojenskými lesmi a majetkami SR na dobu neurčitú.

Povolenie na ťažbu a likvidáciu odpadu je na základe zmluvy o dodávateľských prácach s obcou s platnosťou do vydobytia zásob v lome.

Krajník potvrdil, že kameňolom sa nachádza v blízkosti chráneného prírodného územia, ale úrad ho v posledných rokoch nekontroloval, pretože neevidoval žiadny podnet na porušovanie platných nariadení. Na základe terajších sťažností sa tak ale chystá urobiť.

V minulom roku sa v lome podľa Krajníka oproti predchádzajúcemu obdobiu viac ako zdvojnásobila produkcia, ktorá stúpla z 22-tisíc ton až na zhruba 57-tisíc ton.

„Nie je to veľké množstvo v porovnaní s inými lomami, ale to množstvo ťažby je vyššie v porovnaní s minulosťou,“ povedal predseda obvodného banského úradu.

Dosluhujúci starosta obce Rastislav Zaremba (nezávislý) sa do uzávierky nevyjadril. V nedávnych komunálnych voľbách prehral s Jánom Kepičom (nez.).

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín