SNINA. Mesto Snina bolo v minulosti považované za najvalašskejšie mesto Uhorska.
Na mestskej pečati bol pôvodne vyobrazený pastier, Valach s ovcami, oblečený v tradičnej gubaňke.
Najstarším známym sninským priezviskom je Brindza.
Ešte v 18. storočí sa bežne „trembitovalo“ a v Stakčíne sa za čriedy oviec vyberalo mýto.
Tieto informácie a ďalšie zaujímavosti o valašskej kolonizácii prezentovali verejnosti v sninskom kaštieli.
Prišli z Rumunska
Ovčiarstvo na Hornom Zemplíne rozvíjali pastieri Valasi.
Prichádzali od 14. do 17. storočia predovšetkým z Valašska, z územia terajšieho Rumunska medzi Južnými Karpatmi a Dunajom.
„Z etnického hľadiska išlo pôvodne o rusínsko-rumunské obyvateľstvo, v pôvodných písomných prameňoch nazývané Coloni Valachales, alebo Valach seu Ruthéni, Valasi, čiže Rusíni. Najstarší priamy doklad o Valachoch na Zemplíne pochádza z roku 1347 z obce Lomné v panstve Čičava,“ hovorí historik Miroslav Buraľ, ktorý sa témou valašskej kolonizácie horného Zemplína zaoberá.
Mali vlastné právo
Valasi zakladali obce, ktoré sa riadili tzv. valašským či rusínskym právom.
Na hornom Zemplíne sa ním riadilo viac ako 130 obcí a mesto Snina.
„Podľa tohto práva boli Valasi na určitý čas, spravidla šesť až 20 rokov, oslobodení od všetkých poddanských povinností. Po uplynutí lehoty museli zemepánom každoročne odovzdávať napríklad jahňa, každý dvadsiaty kus z čriedy oviec, syry, oštiepky, bryndzu, kožené popruhy, desiatok z medu, vlnený koberec a šindle,“ vysvetľuje Buraľ.
Dediny s valašským obyvateľstvom sa združovali do vojvodstiev - krajní, na čele ktorých stáli valašskí vojvodovia - krajníci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
