SNINA. Ani jeden z manželského páru sa na severovýchode nenarodil, no možno s pokojným svedomím povedať, že tu našli nový domov.
Keď prišli mladí lekári – manželia Kupčovci začiatkom 60. rokov minulého storočia do Uliča, netušili, že sa im tento kraj stane novým domovom natrvalo.
Rodák zo Žarnovice a rodáčka zo slnečného Bulharska, z Varny však mali celý život pred sebou.
„Milovala som svoju prácu. Nevidela som chudobu, zaostalosť, koniec asfaltky v Uliči a prašné cesty, gumáky i chustky na ľuďoch, ktorí prišli do zdravotného strediska. Videla som pacientov, ktorí potrebovali pomoc, ale aj trochu lásky a porozumenia,“ hovorí dnes stále vitálna, usmiata a energická Biserka Kupčová.
V Uliči a neskôr v Snine si zvykla. Teraz zdôrazňuje, že sa už pokladá za Sninčanku.
A pokojne sa dá povedať, že miestni ju ako svoju aj berú. Ľudia si ju vážia a vyhľadávajú ju pacienti z blízkeho i širokého okolia.
Za dlhoročnú dobrovoľnícku prácu v Červenom kríži ju ocenili zápisom do celoslovenskej Knihy cti, vlani počas osláv sedemstoročnice Sniny si ju uctili ďakovným listom.
„Aj tak mám pocit, že som sa musela vždy niekoľkonásobne viac snažiť ako domáci, a dokazovať, že som si tu našla miesto,“ hovorí.
Chcela pomáhať ľuďom
Medicínu vyštudovala v Prahe na Karlovej univerzite.
„Kedysi u nás museli chlapci po strednej škole narukovať na dva roky do armády. Až potom mohli ísť študovať na vysokú školu. Aby sme my, dievčatá, neboli vo výhode, dva roky sme mali prečkať v práci. Bola som aktívna komsomolka. Nechcelo sa mi sedieť v kancelárii, tak som po gymnáziu nastúpila do textilnej fabriky vo Varne ako tkáčka. Po roku ma poslali na štúdiá do Liberca na textilnú vysokú školu. Vždy ma ale ťahalo k medicíne, chcela som pomáhať ľuďom, tak som požiadala v Prahe o štúdium medicíny na Karlovej univerzite. Naše orgány súhlasili pod podmienkou, že mi štúdium budú financovať rodičia,“ spomína Biserka Kupčová.
Ťažké, ale krásne roky
Po vyštudovaní sa spolu s manželom, ktorý bol jej spolužiakom, vybrali do opačného kúta vtedajšieho Československa.
Prišli pracovať do Uliča a ostali tam sedem rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
