Prvá svetová vojna zasiahla územie východného Slovenska a to najmä v okolí Sniny.
Ako to tam vyzeralo sa dozvedáme vďaka Egonovi Erwinovi Kischovi, zakladateľovi modernej žurnalistiky, ktorý u nás bojoval.

Nazývali ho „zúrivým reportérom“, pretože sa až urputne snažil byť všade tam, kde sa niečo dialo, kde sa niečo nové rodilo.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny povolali pražského rodáka židovského pôvodu Egona Erwina Kischa do vojenskej služby. Stal sa desiatnikom v rakúskej armáde.
Počas štyri roky trvajúceho vojnového konfliktu bojoval najmä na fronte v Srbsku a v Karpatoch.
Svoje dennodenné zážitky a kruté podoby vojny zapisoval do denníka, ktoré neskôr vyšli knižne v podobe diela „Vojakom pražského zboru“.
Kniha mapuje rozpätie dní od júla 1914, po troch dňoch od začatia prvej svetovej vojny, do marca 1915.
Front zasiahol len východné Slovensko
Chápadlá hrôzostrašnej vojny ho zaviedli do rôznych častí Európy, vrátane územia súčasného horného Zemplína na Slovensku.
V závere denníka pod dátumami viažucimi sa k februáru 1915 Kisch opisuje situáciu v sninskom regióne.
Jeho divízia sem dorazila počas bojov v Karpatoch v jeseni a zime 1915.
Tieto ruské ofenzívy cez Karpaty boli jediným priamym kontaktom slovenského územia s frontom prvej svetovej vojny.
V denníku tak máme možnosť prečítať si o tom, ako zakladateľ modernej žurnalistiky vnímal obrovský vojnový konflikt v miestach, ktorými viedli kroky jeho vojenskej družiny vrátane Kolonice, Ladomirova, Sniny, Stakčína, Pčolinného, Smolníka a Veľkej Poľany.
„Sneh a slnko svieti na dvanásťkilometrovej ceste z Užhorodu, cez Ladomirov do Kolonice,“ dozvedáme sa z denníka, kadiaľ viedli kroky vojakov.
Mesto plné chorých s omrzlinami
O deň neskôr – 11. februára opísal, že popri zamrznutej riečke Ternovke došli vojaci k Stakčínu a odtiaľ popri rieke Ciroche až k Snine, do ktorej dorazili po štvorhodinovom pochode.
„Hrmenie diel dolieha z blízkosti, Rusi sú medzi Lupkówom a Medzilaborcami. Snina je zničená a vyplienená, obyvateľstvo oblieha poľné kuchyne a žobre o odpadky alebo trochu polievky, v obci je tiež plno chorých s omrzlinami,“ dozvedáme sa o vtedajšej neutešenej situácii súčasného okresného mesta.
Prvú svetovú vojnu charakterizovala zákopová, nazývaná aj pozičná vojna, keď sa frontová línia príliš nehýbala a vojaci sa ukrývali v zákopoch.
Inak to nebolo ani na slovenskom území. Potvrdzujú to Kischove zápisky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín