MEDZILABORCE. Osemnásťročný Niamat z Afganistanu ušiel z rodnej krajiny pred vojnou.
„Nebolo dňa, aby u nás nevybuchla nejaká bomba. Sledujem správy v televízii, situácia je zlá. Každý deň tam zomierajú ľudia,“ hovorí.
Na Slovensko sa dostal v čase, keď ešte nebol plnoletý. Bol bez sprievodu rodičov, a tak sa dostal do Detského domova pre maloletých bez sprievodu a detského domova Dlaň v Medzilaborciach.
„Cestoval som vlakom, autom, išiel som pešo,“ spomína na strastiplnú cestu.
Na Slovensku je už štrnásť mesiacov. Požiadal o azyl.
„Páči sa mi tu,“ hovorí.
Začiatky neboli ľahké
V cudzom svete sa musel popasovať so všetkým, vrátane jazyka.
„Učil som sa slovenčinu s pani učiteľkou každý deň. Gramatika je veľmi ťažká. Spočiatku som nevedel ani slovko, ničomu som nerozumel. Teraz je to už jednoduchšie. Písať po slovensky ešte poriadne neviem, ale snažím sa, “ dodáva Niamat.
Na prostredie si zvykol rýchlo, na stravu tiež.
„Nechutia mi párky, ani klobása. Moje obľúbené jedlo sú špagety, mám rád cestoviny,“ hovorí.
Vie, čo chce
Niamat vlani ukončil deviaty ročník.
V tomto školskom roku nastúpil do prvého ročníka na Strednú školu Andyho Warhola.
Jeho snom je vyštudovať odbor elektrotechnik.
Cieľavedomý mládenec má so svojím životom jasné plány.
„Rád by som tu zostal a pracoval. Nechcem ísť do inej krajiny. Všetci moji kamaráti išli do iných krajín - do Talianska, do Nemecka. Páči sa mi tu, hoci tu nemám žiadnu rodinu. V Afganistane mám okrem rodičov ešte dvoch bratov a sestru. Tu som sám,“ zdôrazňuje.
Nahrádzajú im domov
Do Detského domova pre maloletých bez sprievodu v Medzilaborciach sa dostávajú maloletí migranti bez sprievodu dospelej osoby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
