SNINA. Zápasnícky šport v Snine má bohatú tradíciu. Tohto roku zápasnícky klub Vihorlat Snina oslavuje 60 rokov svojej činnosti.
Za to obdobie klub vychoval niekoľko desiatok vynikajúcich zápasníkov – reprezentantov, okrem iných aj štyroch majstrov športu.
Jedným z nich bol aj majster športu ANDREJ BURÍK, rodák z neďalekej obce Belá nad Cirochou.
Bol to postavou zdatný, no vystupovaním veľmi skromný športovec.
V tomto období bol idolom mnohých chlapcov v meste Snina a v širokom okolí.
V roku 1965 sninskí zápasníci sa prebojovali medzi československú elitu, no nemali obsadenú najťažšiu váhu.
Funkcionári klubu dostali tip na 23-ročného robustného Andreja Buríka.
Andrej Burík v tom čase pracoval na Strojovej traktorovej stanici v Snine.
Pre vytvorenie lepších podmienok na prípravu prešiel pracovať do národného podniku Vihorlat Snina.
Veľmi rýchlo si však osvojil základné pravidlá tohto športu a stal sa pilierom zápasníckeho družstva Vihorlat Snina.
Na svoj prvý majstrovský zápas v roku 1966 nemal najlepšie spomienky, kde Irzákovi z RH Praha podľahol na lopatky.
Prehra pre neho bola impulzom ešte k tvrdšej príprave.
V roku 1969 na majstrovstvách Československa vo voľnom štýle v Košiciach sa stáva majstrom ČSSR, kde vo finále zvíťazil na lopatky nad Peliškom z Plzne.
Týmto titulom sa mu otvorili dvere do reprezentácie.
Medzinárodný krst absolvoval na turnaji v Prievidzi za účasti zápasníkov z ôsmich štátov. Bol to kvalifikačný turnaj na ME v Sofii. Počas súbojov sa zranil.
Aj napriek zraneniu obsadil šieste miesto.
V roku 1970 na ME v Berlíne v najťažšej váhovej kategórii obsadil šieste miesto a na MS v Sofii z pomedzi 19 účastníkov z celého sveta obsadil 8. miesto.
V tom istom roku získal druhý titul majstra ČSSR. Bol to veľmi úspešný rok.
V nasledujúcom období štartuje na rôznych medzinárodných turnajoch, kde obsadzuje popredné miesta.
Tvrdo trénuje a jeho cieľom je vybojovať si účasť na Olympijské hry do Mníchova.
Na sústredení v Prahe ho postihla choroba, ktorá ho na krátky čas vyradila z prípravy.
Hoci pred olympiádou bol v poriadku, letenku do Mníchova dostal mladší zápasník Vlásak z RH Praha.
V olympijskom roku získal svoj už tretí titul majstra ČSSR. Pre zranenie v roku 1973 neštartuje na majstrovstvách republiky. Tvrdo trénuje a zúčastňuje sa medzinárodného turnaja v Mongolsku, kde v ťažkej váhe získal druhé miesto.
V tom istom roku si vybojoval účasť na ME vo Švajčiarsku, kde v silnej konkurencii obsadil piate miesto.
Svoj štvrtý titul majstra Československa získal v roku 1974.
Zúčastňuje sa rôznych medzinárodných turnajov, kde sa mu darí a obsadzuje popredné miesta. V Bratislave obsadil prvé miesto. V Prahe na turnaji bezpečnostných zborov obsadil tretie miesto. Tretie miesto obsadil aj na turnaji v Poľsku. Na silne obsadenom turnaji v Bulharsku obsadil štvrté miesto.
Svoj posledný titul majstra Československa v ťažkej váhe získal v roku 1975. Bol to jeho piaty titul.
Na reprezentáciu mal veľmi dobré spomienky. Zvlášť milé spomienky mu ostali na olympijského víťaza Víteslava Machu, s ktorým trávil dovolenku na Sninských rybníkoch a na Ostravsku.
Za dobrú reprezentáciu Československa a dlhodobé dobré výsledky na domácich žinenkách mu najvyššie telovýchovné orgány udelili titul majster športu.
Aktívnu činnosť ukončil v roku 1987.
Zomrel v roku 1999 a je pochovaný na miestnom cintoríne v Belej nad Cirochou. Funkcionári ZK Vihorlat Snina na počesť Andreja Buríka organizujú Memoriál Andreja Buríka pre mládež vo voľnom štýle s medzinárodnou účasťou.
Nebohý majster športu Andrej Burík by sa bol tohto roku dožil 75 rokov.