HUMENNÉ. Žatva na hornom Zemplíne sa končí, výnosy sú najnižšie za posledných osem rokov.
V Nemecku rastie politický tlak, aby sa roľníci mohli poistiť proti suchu Čítajte Informovala o tom Jana Špuntová, riaditeľka Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Humennom, pod ktorú patria aj okresy Snina a Medzilaborce.
V tomto roku podľa nej všetko dozrieva skôr a aj žatevné práce sa začali o jeden až dva týždne skôr ako po minulé roky.
V polovici júla sa však pozastavili každodennými prehánkami a dažďom.
"To však žatvu neoddialilo a ukončuje sa v týchto dňoch," poznamenala.
Problém bolo sucho
Osiate plochy sú podľa nej približne rovnaké ako vlani.
"Z hustosiatych obilnín prevládala pšenica ozimná na výmere 1360 hektárov (ha). Pšenica jarná zaberala výmeru 67 ha, jačmeň jarný spolu s ozimným 164 ha, pričom prvý menovaný tvoril takmer 98 percent. Raž bola vysiata na výmere 118 ha, tritikale 54 ha, ovos 318 ha a pohánka 22 ha. Repka olejná predstavovala 555 ha," priblížila riaditeľka.
Ako ďalej uviedla, veľké sucho a vlahový deficit pôdy spôsobili nízky vzrast porastov, malé klasy aj veľkosť zŕn, čo sa prejavilo hektárovými výnosmi, ktoré boli najnižšie za posledných osem rokov.
Priemer za región je pri pšenici 3,8 tony na hektár (t/ha), jačmeni a repke 1,86 t/ha, pri raži je to 1,15 t/ha, tritikale 2,76 t/ha a pri ovse 2,16 t/ha menej.
Kvalitu produkcie znížili podľa Špuntovej aj dažde po začatí žatvy.
"Hektárové úrody závisia nielen od počasia, ale aj od kvality pôdy, polohy a, samozrejme, kvality osiva, prípravy pôdy a starostlivosti počas celého vegetačného obdobia," poznamenala riaditeľka.
Źatva na SLovensku. (zdroj: TASR - Miroslav Košírer)Práce sa nekončia
Práce zberom repky a obilnín sa podľa jej ďalších slov nekončia.
Pokračovalo sa zberom slamy, podmietkami a pripravuje sa pôda pre založenie ďalšej úrody.
"Na poliach ešte poľnohospodárov čaká kukurica, sója, slnečnica a zemiaky," vymenovala.
Sucho postihlo aj tzv. zelenú žatvu, a to znížením výnosov tráv a iných krmovín.
"Nedostatok vlahy a sucho má nepriaznivý vplyv aj na živočíšnu výrobu. Na pasienky musela byť dopravovaná chýbajúca voda, nedostatok pastvy spôsobil nutnosť prekonávania väčších vzdialeností pre zvieratá a dopĺňanie krmovín, teplo znižuje denné prírastky," uzavrela s tým, že ohrozená je aj krmovinová základňa pre zimné obdobie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
