HUMENNÉ. K šiestim kameňom nezabudnutia, tzv. stolpersteinom, pribudli štyri ďalšie.
Venované sú štyrom súrodencom z rodiny Bergerovcov, ktorí zomreli v koncentračnom tábore či rukou nemeckého vojaka.
Do dlažby na posvätnom mieste humenských židov ich vsadil synovec zavraždených Avihou Efrat.
Jeho matka Blanka prežila.
Zachránil sa len zlomok
Prvé dva spomienkové kamene humenským rodákom, obetiam holokaustu, vsadili do dlažby v tvare menory vlani v septembri, neskôr k nim pribudli štyri ďalšie.

Venované sú rodinám Raabovcov a Grossovcov.
Ich príbuzní tak urobili na mieste, ktoré je pre humenských židov posvätné.
V minulosti tu stála do roku 1976 synagóga, postavená podľa projektu architekta Eugena Barkánya, v '42. roku tu Hlinkove gardy sústreďovali internovaných židov a odtiaľto ich viezli na stanicu, odkiaľ išli do Popradu a potom Osvienčimu.
Dnes je v týchto miestach pamätná tabuľa obetiam holokaustu.
„Z Humenného vyviezli 2200 židov, domov sa ich vrátilo len 176. Je to tragédia, na ktorú nesmieme zabúdať,“ zdôraznil Juraj Levický, predseda Židovskej komunity v Humennom.
Zo siedmich súrodencov prežili len traja
Rodina Jakoba a Kataríny Bergerovcov mala sedem detí.
Štyri z nich, Menachem, Moše, Eli a Frida, holokaust neprežili.
Muži zomreli v koncentračnom tábore Osvienčim, ich sestru Fridu, ktorá sa so zvyškom rodiny ukrývala v Starých Horách, 3. apríla 1945 zastrelil nemecký dôstojník.
Fridina sestra Blanka Bergerová (1914 – 2009), humenská rodáčka, holokaust prežila a v '49. roku sa spolu s rodičmi odsťahovala do Izraela, kde v roku 2009 zomrela.
Spomienky na dramatické okolnosti z konca vojny zachytil knižne jej syn Avihou Efrat.
„Jej sestra Frida zomrela mesiac pred skončením vojny v Starých Horách rukou nemeckého dôstojníka. Z maminho rozprávania poznám celý príbeh. Z neho som sa naučil, že po vzniku štátu Izrael sa holokaust už nikdy nezopakuje,“ povedal.
Odvážna a rozhodná
Blanka Bergerová sa odhodlala vyjednávať s vrahom svojej sestry za záchranu ostatných 70 ľudí vrátane svojej rodiny, ktorých osud ležal v rukách nemeckého SS dôstojníka.
Presvedčila ho, že koniec vojny sa blíži a ich smrť bude nezmyselná a zbytočná.
„Mama bola veľmi odvážna a rozhodná žena. Ale jej hrdinský čin, odvaha a statočnosť by neboli možné bez pomoci dobrých ľudí v slovenských dedinách. Pomáhali mu, poskytli stravu, úkryt pred Nemcami,“ zdôraznil.
Druhý domov
Avihou Efrat sa pokladá za Humenčana, on i jeho deti vlastnia slovenský pas a osud maminho rodiska im nie je ľahostajný.
„Je to môj druhý domov. Som hrdý na Humenné, že sa rozhodlo uložiť tu spomienkové kamene. Jeho príklad by mali nasledovať aj ďalšie mestá a dediny,“ povedal.

Už tri roky organizuje výmenný pobyt žiakov stredných škôl z Humenného a Sniny so žiakmi strednej školy v izraelskej Haife.
„Nadviazali sme priateľské vzťahy. Učíme sa vzájomnej tolerancii a úcte bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie. Všetci sme Boží synovia a musíme sa navzájom rešpektovať,“ dodal.
Zámerom je zorganizovať výmenné pobyty aj pre učiteľov z oboch krajín, aby priamo v školách spoznávali výchovno-vzdelávací proces.
Levický uistil, že spomienkové kamene budú pribúdať.
Na mieste bývalej synagógy v Humennom plánuje miestna židovská komunita postaviť jej zmenšenú repliku.
Malo by sa tak stať už na budúci rok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín