Na chrbte Humenských vrchov sa dodnes, ako pripomienka starých čias, týči Jasenovský hrad. Meno dostal po obci Jasenov, ktorá sa nachádza neďaleko.
Jasenovský hrad nemal nikdy dôležitú strategickú úlohu. Od svojho vzniku slúžil ako pokladnica pre okolité panstvo.
Jeho najstaršie trojuholníkové jadro stálo pravdepodobne už pred rokom 1316. Medzi rokmi 1317 a 1327 sa jeho majiteľmi stali Drugethovci, ktorí ho nepretržite vlastnili až do roku 1644.
V troch stavebných fázach od prelomu 15. a 16. storočia po začiatok 17. storočia hrad rozšírili a dokonale opevnili.
O tomto hrade sa však hovorilo ako o mieste, kde sa razili falošné mince. A nie sú to iba klebety.
O falšovateľskej dielni na hrade svedčia nálezy získané pri archeologických výskumoch, ale aj zachované písomné pramene.
V čase existencie falšovateľskej dielne bol majetkom Gabriela Drugetha. Ten síce trestu unikol, no majstra Mikuláša popravili.
Úschova na hrade
V pohnutých časoch mocenského súperenia dvoch panovníkov, oslabenia centrálnej moci a ekonomického postavenia Uhorska sa Drugethovci rozhodli, že si trochu prilepšia. Tak začali raziť falošné mince.

V snahe dosiahnuť čo najväčší zisk pri čo najmenších nákladoch sa pri výrobe falzifikátov snažili ušetriť hlavne na mincovnom materiáli, na drahom kove.
„Najprv vraj roztavili to, čo im dali do úschovy, a neskôr používali zvonovinu, ktorú len poťahovali striebrom. Nič by sa nebolo stalo, keby pri jednej ceste neboli chytili majstra Mikuláša, ktorý falšovateľskú dielňu na hrade viedol. V Prešove ho vypočúvali a mučili. Zachovala sa listina so zápisom z výsluchu. Majster sa napokon ku všetkému priznal,“ hovorí archeologička Ivana Strakošová, zástupkyňa riaditeľa Vihorlatského múzea v Humennom.
Nečakaná smrť
Ján Zápoľský aj cisár Ferdinand I. sa zhodli na tom, že falšovateľské aktivity treba potlačiť.
Žalobu vzniesli aj proti Gabrielovi Drugethovi, ktorý dal falošné mince na svojom hrade raziť.
Po sťažnosti poľských obchodníkov Ferdinand I. vyzval leleský konvent, aby dal pochytať falšovateľov a uväznil ich na Šarišskom hrade.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín