STARINA. Božena Nimcová Basošová (61) stratila domov ako stovky ďalších obyvateľov Stariny.
Zaliali ho vody najväčšej nádrže na pitnú vodu na Slovensku. Tento superlatív však u pani Boženy neprevážia dva silné nevykoreniteľné pocity v jej vnútri: bolesť a krivdu.
„Vždy, keď ideme okolo Stariny, je mi ťažko na srdci a stále cítim veľkú krivdu,“ hovorí.
„Obaja s manželom sme rodáci zo Stariny. Je to o to smutnejšie, že sa obaja nemáme kam vrátiť, že sme stratili domov. Obe naše rodiny pochádzajú z tejto dediny. Už niekoľko generácií. Neviem o tom, že by niektorí naši predkovia boli odinakiaľ,“ zdôrazňuje.
Všetko, čo potrebovali
Pani Božena sa narodila v roku 1957. Stredisková obec vtedy kypela životom.
Bolo tu zdravotné stredisko, detský, zubný, obvodný lekár, gynekológ. Nechýbala lekáreň, stanica Verejnej bezpečnosti, pošta, obchod s textilom a obuvou, kovo, potraviny, reštaurácia.
„V Starine ste si mohli kúpiť chladničku či televízor, nemuseli ste cestovať do Sniny alebo Humenného,“ hovorí.
Dodáva vodu veľkým mestám na východe. Ako vyzerá Starina zvnútra Čítajte Winnetou bol populárny
Do základnej deväťročnej školy chodili aj deti z Dary, Zvaly, Ostružnice, Príslopu a Jalovej.
Vodná nádrž Starina
- Výška priehradného múru: 50 m
- Dĺžka hrádze v korune 311 m
- Minimálna prevádzková hladina: 309,60 m n. m.
- Maximálna prevádzková hladina: 340,00 m n. m.
- Celkový objem: 59,80 mil. m³
„Najprv škola sídlila v drevenom baraku. Neskôr vybudovali veľkú poschodovú budovu. Na prízemí bola materská škola. Detí bolo hojne. Riaditeľ školy Andrej Karško bol veľmi schopný. V škole pracovali tanečný, spevácky súbor. Brat tancoval v súbore, chodievali vystupovať po okolitých dedinách,“ vraví.
Kultúra prichádzala aj do dediny. Pravidelne vystupoval PUĽS, kino premietalo najnovšie filmy.
„Pamätám si, keď išiel Winnetou. Medzi nami, deťmi, bol veľmi populárny. Mladí pracovali v SZM, organizovali diskotéky. Futbalový klub Rozvoj Starina hral druhú triedu. Manžel Ladislav, vtedy ešte len môj nápadník, bol kapitánom mužstva,“ spomína.
Živo si pamätá na nácviky spartakiády na veľkom školskom dvore.
„Mala som dvoch starších bratov. Každý musel mať svoju značku. Výborne na to poslúžili okrúhle vrchnáky z krému na topánky. Z domu pobrali všetky. Mama sa hnevala, že krémy potom vyschli,“ hovorí s úsmevom.
Cestovali za prácou
Život v Starine i celom Bohom zabudnutom odľahlom regióne bol vždy ťažký.
„Ľudia tvrdo pracovali na poliach. Za prácou sa cestovalo. Do Vihorlatu a Jasu do Sniny, do Chemkostavu v Humennom, do Čiech. Môj otec celý život robil v Čechách ako stavbár. Tu sa nedalo tak dobre zarobiť,“ hovorí pani Božena.
V minulosti kraj populačne oslabovalo vysťahovalectvo do zámoria. Nebolo vari rodiny, z ktorej by niekto neodišiel.
„Moja babička mala v Amerike sestru. Pamätám si, že som ako dieťa chodievala so sestrou na pôjd, kde sme si skúšali a obliekali americké šaty, topánky, ktoré babke posielala sestra v balíkoch. Ako deti sme mali všetko. Bicykel, sane, lyže, korčule. Spomínam si, ako sme sa hašterili so susedkou, keď sa chcela s nami sánkovať. Keď sme si na sane sadli aj my dve so sestrou, neleteli tak rýchlo.“
Dielňa je v skanzene
Dedko pani Boženy bol vychýrený kováč.
„Mamin otec Štefan Kuzma bol kováčom. Manžel ho do smrti neoslovil inak ako pán majster. Jeho dielňu navštevovali ľudia zo širokého okolia. Keď ju musel opustiť, dielňu presťahovali do skanzenu svidníckeho múzea,“ hovorí.
Nádherná príroda vôkol bola pre Starinčanov v prvom rade zdrojom obživy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
