SNINA. Zubrí samec Matúš má „partnerku“ Filoménu.
Kravu plemena highland umiestnili k Matúšovi do minizoo Animoterapeuticko – jazdeckého centra (AJC) v Snine po tom, čo ostala zo stáda jediná svojho druhu a majitelia jej hľadali nový domov.
S Matúšom sa znášajú dobre.
Išlo mu o život
Keď na jeseň 2015 vtedy asi štvorročného zubrieho samca zrazilo na hlavnej ceste medzi Hostovicami a Nižnou Jablonkou auto, ochranári i veterinári vedeli, že bez ľudskej pomoci zahynie.
Vychudnuté a zúbožené zviera sa podarilo odchytiť až začiatkom nasledujúceho roka. V Centre ho zachránili doslova v hodine dvanástej.
Trvalé následky po kolízii ale zabránili vypustiť ho späť do voľnej prírody. Zubor dostal meno Matúš po úspešnom strelcovi Matúšovi Pažúrovi, ktorému sa ho podarilo trafiť a uspať.
Na život v blízkosti ľudí a iných zvierat si zvykol. Zmocnel, pribral vyše 150 kilogramov a stal sa atrakciou pre návštevníkov.
Matúš pri Filoméne ožil
Matúšovi už asi mesiac okrem danielích párov robí spoločnosť Filoména.
Krava plemena škótskeho náhorného dobytka highland má päť rokov a pochádza z neďalekého chovu. Ostala jediná svojho druhu v stáde a minizoo sa stalo natrvalo jej novým domovom.
„Znášajú sa dobre. Matúš v poslednom čase akoby ožil. Je aktívnejší,“ hovorí veterinár Vladislav Juško, ktorý mu zachránil život.
Spoločnosť je pre zviera, ktoré prirodzene žije v stáde, podľa neho veľmi dôležitá.
„Svorne papajú, svorne spolu ležia. Teoreticky môže dôjsť k nakrytiu a pripusteniu kravy. Necháme sa prekvapiť,“ dodáva.
Jedinečný návrat do prírody
V Poloninách žije odhadom tridsiatka zubrov.
Väčšina stáda žije vo vysťahovanej oblasti nad Starinou, pár jedincov sa pohybuje v okolí Hostovíc a Osadného. Ročný prírastok v stáde sú tri až štyri kusy.
Pracovníci Správy Národného parku (NP) Poloniny majú zámer nasadiť zubrom na chránenom území objoky s GPS, aby mohli pohyb zubrov sledovať.
Vlani v zime nasadili telemetrický obojok trojročnej samici zubra Jozefíne. Ochranári v spolupráci s veterinárom Vladislavom Juškom odobrali zvieraťu vzorku krvi a srsti na genetický výskum.
Zámerom projektu zubor, opätovným nasadením tohto impozantného zvieraťa do našej prírody, bolo zabezpečiť, aby sa populácia zubra z obidvoch strán hranice, slovenskej i poľskej, začala postupne krížiť.
„Preto, aby nedochádzalo k príbuzenskej plemenitbe a rôznym degeneráciám. Práve genetický výskum vie odhaliť, či nejaké problémy z tohto dôvodu vznikajú, alebo nie,“ spresňuje riaditeľ Správy Mário Perinaj.
Genetický výskum slúži aj na to, aby ochranári vedeli postupne vytvoriť rodostrom, teda genetickú líniu jednotlivých jedincov zubra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
