Nepokladá sa za fotografku. Hovorí o sebe, že je umelec, ktorý používa médium fotografie. Raz fotografiu zbožňuje, inokedy má chvíle, keď ju nenávidí. Robí to, čo ju baví a čo považuje za dôležité.
Humenčanka Lucia Nimcová žije a tvorí striedavo v Humennom, Amsterdame a Bruseli, na konci minulého roka sa s manželom a dvoma deťmi presťahovala do Etiópie.
Lucia Nimcová je plnokrvným umelcom. Aj keď je často škatuľkovaná ako fotografka, ona sama sa venuje prakticky všetkému, čo má niečo dočinenia s umením.
„Nenazývam sa fotografkou, aj keď som vyštudovala niekoľko fotografických škôl a dostala som cenu Fotograf roka. Som človek, ktorý používa médium fotografie, ale nepovažuje sa za fotografa. Neviem, čo táto definícia znamená. S fotografiou som na tom tak: raz ju zbožňujem, raz mám chvíle, keď ju nenávidím.“
Fotografiu ako inšpiračný zdroj kladie až na posledné miesto. „Prvá je literatúra, potom hudba, film, výtvarné umenie a až potom fotografia.“
Fotí od deviatich
Ako dieťa navštevovala rôzne krúžky: divadelný, spevácky, strelecký, basketbalový, pohybový.
K fotografovaniu sa dostala vďaka rodinnému priateľovi Mariánovi Kusíkovi, ktorý jej ako deväťročnej zavesil na krk fotoaparát.
„Marián je veľmi dôležitá osoba v mojom živote. Venoval mi veľmi veľa energie a času. Uňho som po prvýkrát videla obrovské fotografie, aké sa inde vidieť nedali. Z kúpeľne mal komoru s červeným svetlom,“ spomína Nimcová.
Práve od Mariána sa dozvedela, že existuje stredná umelecká škola. Pripravil ju na prijímačky a ona uspela.
Takmer desať rokov fotila len čiernobiele fotky, dnes už výborne ovláda aj čaro farieb.
Vybudovať rešpekt je ťažké
Lucia Nimcová je uznávanou umelkyňou, vystavuje po celom svete, na konte má množstvo ocenení, aj tak má občas chvíle, keď musí o svoje miesto zabojovať.
„Svet fotografie je dominantne mužský. Vybudovať si postavenie a rešpekt bolo pre mňa ako ženu veľmi ťažké. V istom čase bolo pre mňa veľmi dôležité, aby ľudia počúvali, čo chcem povedať.“
Mimoriadne dôležitá je pre ňu aj chuť robiť. Starší syn je už školák, mladší bude mať rok, no v práci ju ani jeden nebrzdí.
"Treba si inak usporiadať čas. Pre mňa je najdôležitejšia potreba robiť. Keď ju mám a chcem, spôsob sa vždy nájde. Nevyhováram sa na nič, hľadám spôsoby,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
