HUMENNÉ. Žiaci humenských základných škôl v priestoroch zámku „lúštili“ stredoveký list zbojníkov Bardejovčanom, písali perom namáčaným do tušu a pečatili voskom a takmer dvestoročným pečatidlom.
Vihorlatské múzeum pripravilo interaktívne podujatie s názvom Cesta stredovekom.
Je pokračovaním objektového vyučovania v rámci projektu Ku koreňom, tradíciám, hodnotám v predmetoch dejepis a regionálna história.
„Výukový program obsahuje dve témy Šľachtické sídla na hornom Zemplíne a Zbojníci z Vlčích hôr. Študentky histórie z Prešovskej univerzity rozoberajú obe témy pútavým spôsobom,“ hovorí historička múzea Zuzana Koščová.
Operovali vo Vlčích horách
Územie dnešného Národného parku Poloniny sa v stredoveku nazývalo Vlčie hory.
Zachovala sa listina, v ktorej sa spomína toto územie ako majetok Drugethovcov.
Vlčie hory boli útočiskom zbojníkov na našom území. Zbojníctvo dosiahlo najväčší rozmach v 17. a 18. storočí.
Priepastné sociálne rozdiely, bieda, strata obživy a majetku boli príčinou vzniku zbojníckych družín.
„Skladali sa z rôznych sociálnych vrstiev. Boli to dezertéri, vojaci, roľníci. Samostatnú skupinu tvorili hajdúsi, ktorých prepustili z vojenských služieb po bojoch s Turkami. Prišli o svoj majetok a domovy a živili sa rabovaním,“ vysvetľuje študentka histórie Kristína Taňkošová.
Zbojníci sa sústreďovali hlavne v poľsko-ukrajinskom pohraničí, kontaktovali sa s poľskými a ukrajinskými zbojníkmi. Rabovali a zbíjali najmä v lete. V zime sa živili žobraním.
Zbojnícke družiny operovali hlavne okolo Bardejova, Krásneho Brodu, Stropkova, Svidníka a na Spiši.
Napísali Bardejovčanom
Zbojnícky kapitán Fedor Hlavatý na narodil v Ruskej Volovej. V zbojníckej družine boli aj jeho dvaja bratia Danko a Vaska.
Družina mala takmer päťdesiat členov a pôsobila v okolí Humenného, Sniny, Medzilaboriec, Svidníka, Stropkova a Bardejova.
Práve toto mesto neúnavne stíhalo a nekompromisne trestalo zbojníkov.
V roku 1493 zbojníci napísali Bardejovu výhražný list. Vyhrážajú sa v ňom mestu za popravu štyroch druhov.
Žiadali, aby im vyplatilo 400 zlatých v zlate a určili si miesto a dobu splátky odškodného. V opačnom prípade sa mestu vyhrážali pomstou.
V liste dokreslili aj nástroje pomsty: šabľu, metlu, oheň a ručnicu.
„List je dokladom veľkej odvahy a nebojácnosti zbojníkov, keď si dovolili vyhrážať sa mocnému kráľovskému mestu,“ zdôrazňuje Taňkošová.
Savka bol ako Jánošík
Druhým slávnym zbojníkom rusínskeho pôvodu bol Andrej Savka zo Stebníka pri Bardejove.
Operoval v poľsko-ukrajinskom pohraničí. Pridal sa k poľskej družine Vasiľa Bajusa.
„Savku často pripodobňujú k Jánošíkovi, pretože oslobodzoval zajatých zbojníkov a nevoľníkov. Údajne ho popravili obesením v roku 1661 v poľskom meste Muszyna,“ dopĺňa.
V 18. storočí už boli zbojníci nebezpečným rozšíreným fenoménom.
„Panovník Jozef II dokonca vydal nariadenie, že popri cestách, kadiaľ prechádzali šľachtické koče a obchodnícke vozy, musí byť určitý úsek odlesnený, aby cesta bola lepšie viditeľná a viac osvetlená. Panovník sa snažiť rozložiť zbojnícke družiny zvnútra. Udavačom sľúbil, že budú omilostení. Určite však nešlo o úplnú beztrestnosť,“ zdôrazňuje historička Koščová.
Zbojníkov usmrcovali obesením alebo lámaním v kolese.
Na drugethovskom panstve sa výrazne nezbojníčilo. „Niektorí šľachtici mali so zbojníkmi uzatvorenú dohodu. Zbojníci nebudú rabovať na panstve a šľachtic im na oplátku dá pokoj a nebude ich prenasledovať. Nezriedka sa k družine pridal aj nejaký šľachtic,“ dopĺňa.
Piatačky: Písmená sú pokrútené
Po prednáškach si žiaci mohli vyskúšať prečítať výhražný list zbojníka Fedora Hlavatého obyvateľom Bardejova.
„Písmená sú pokrútené. Dajú sa prečítať len niektoré slová. Je to však veľmi zaujímavé,“ potvrdili piatačky Emka a Ivanka zo ZŠ Hrnčiarska.
Žiaci si vyskúšali písanie perom namáčaným do tušu a listinu „zapečatili“ voskom a pečatidlom pochádzajúcim z roku 1830 z Hrubova.
Od Nového roka Vihorlatské múzeum pripravilo pre projekty novú učebňu vybavenú audiotechnikou.
„Žiaci radi chodia k nám nielen na hodiny dejepisu, ale aj biológie, na recitačné súťaže, na plenéry a fotografické workshopy. Budeme sa snažiť pripraviť množstvo projektov venovaných regionálnej histórii,“ ubezpečila Koščová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
