VYDRAŇ. Miroslava Gicová (43) z Vydrane už takmer rok pracuje v jednej z firiem v Humennom.
Denne chodieva z domu na železničnú stanicu do Medzilaboriec pešo. Na malú tri, na veľkú päť kilometrov.
Matka štyroch detí žije v skromných pomeroch a bicykel či nebodaj auto si nemôže dovoliť.
Človek s dobrým srdcom jej daroval bicykel.
Ešte dobre, že tam nežijú medvede
„Ráno vstávam o pol tretej. Z domu musím vyraziť o pol štvrtej, lebo už o 4.18 ide vlak. Autobus nechodí. Na stanicu prídem za pol hodiny,“ opisuje pani Miroslava.
Z raňajšej zmeny sa domov vráti až po štvrtej popoludní.
„V Medzilaborciach vyzdvihnem deti z materskej školy. Ideme autobusom,“ hovorí matka troch dcér a jedného syna vo veku 18, 15, 6 a 5 rokov.
Keď sa vracia z popoludňajšej zmeny, vonku je už hlboká noc. Z veľkej stanice šliape domov päť kilometrov.
„Nebojím sa. Po ceste vídam srnky. Ešte dobre, že tu nemáme medvede,“ dodáva s humorom.
Na pešiu „turistiku“ si už zvykla.
„Kým je teplo, je to v pohode. Idem po hlavnej ceste. Okolo majetku istý čas nebolo svetla, svietila som si pod nohy mobilom. Občas som si pustila hudbu, aby sa mi ľahšie kráčalo,“ opisuje.
Priznáva však, že najmä v noci po zmene je únava väčšia a nohy „ťažšie“.
Hľadá si prácu v meste
Pani Miroslava pred rokmi pracovala v medzilaborskej firme na výrobu bižutérnych sklíčok.
Keď skrachovala, po materskej si už prácu v meste nenašla.
„Mám malé deti, hlavne kvôli nim by som chcela byť bližšie. V marci – apríli by mali prijímať ženy do medzilaborskej firmy v priemyselnej zóne. Dúfam, že sa mi to podarí,“ hovorí.
Uchádza sa o lepšie platenú prácu aj v ďalších dvoch humenských firmách. „Rada by som bola kmeňovým zamestnancom,“ zdôrazňuje.
Je matka – samoživiteľka, s deťmi jej pomáha mama Katarína (66).
Veľká pomoc
Novému bicyklu sa pani Miroslava veľmi potešila. V šope má len starý bicykel, „esku“, ktorý už doslúžil.
„Je to pre mňa veľká pomoc. Všetci sa mu veľmi tešíme, deti aj moja mama. Akurát budem musieť vyriešiť, kde ho nechám na stanici,“ dodáva.
Štedrému darcovi adresuje slová plné vďaky.
„Dobrí ľudia ešte nevymreli,“ uzatvára.
Má dobrých a štedrých priateľov
„Pani Miroslava si takýto dar zaslúži. Dnes je vzácne, že si človek váži prácu a je ochotný za ňou dochádzať pešo po tme i zime niekoľko kilometrov,“ zdôrazňuje riaditeľka Spojenej školy internátnej v Snine Jana Kandriková, ktorá akciu bicykel úspešne zmenežovala.
O rodinách, ktoré potrebujú pomoc, sa empatická riaditeľka dozvedá od pracovníčok sociálnej kurately.
Práve od sociálnej pracovníčky Jany Blanárovej dostala typ na pani Miroslavu.
„Mám šťastie na dobrých priateľov. Kontaktujeme sa telefonicky, cez sociálne siete. Keď som ich vyzvala, aby darovali používaný bicykel, Tibor Miczka z Dlhého nad Cirochou ma pribrzdil,“ hovorí.
Pomáha často
Štedrý mladý Dlžan, ktorý už roky žije a pracuje v Anglicku, sa podujal, že zabezpečí úplne nový a spoľahlivý bicykel.
Na výzvu o pomoc nezareagoval po prvýkrát.
„Stále pomáha. Keď sme rodine v Krásnom Brode kupovali pec, doplatil potrebnú sumu,“ spomína Kandriková.
V ekonomicky slabom kraji podľa jej skúseností žijú ľudia so šľachetným srdcom.
„Už trinásť rokov organizujeme potravinovú zbierku a vždy máme čo rozdávať. Keď sme minule potrebovali kočík pre malé dieťa, za deň sme ich dostali desať. Dobrých ľudí je stále dosť,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
