STAKČÍN. Počet návštevníkov v Národnom parku (NP) Poloniny sa každý rok zvyšuje, miestneho obyvateľstva však ubúda.
Podľa jeho riaditeľa Mária Perinaja je potrebné tento zlý demografický vývoj zastaviť.
Program Man and Biosphere (MaB), teda Človek a biosféra, ktorého súčasťou je aj NP Poloniny, hovorí o prepojení človeka s krajinou, v ktorej žije.
"Naším cieľom nemá byť nejakým spôsobom zakonzervovať územie, aj keď sú časti krajiny, ktoré si to vyžadujú, ale práve zabezpečiť využívanie lokálnych zdrojov na miestnej úrovni takým spôsobom, aby nedochádzalo k devastácii krajiny alebo likvidovaniu zdrojov, ale aby to bolo trvalo udržateľné," uviedol Perinaj s tým, že na takomto princípe to fungovalo napríklad v minulosti, keď ľudia hospodárili.
Príležitosť pre zamestnanosť
"Našou úlohou nie je postaviť antagonisticky lesníctvo verzus turizmus alebo ochranu prírody, ale chápať jedno aj druhé ako príležitosť pre zamestnanosť," zdôraznil.
Tento región má podľa neho bohatú lesnícku históriu a patrí do tohto územia, takisto ako ochrana prírody, ale rovnako je potrebné rozšíriť aj iné formy pracovných príležitostí.
Perinaj si myslí, že mladí ľudia už nie sú ochotní pracovať ako lesní robotníci, pilčíci či traktoristi.
"Sú nejaké výnimky, ale toto zamestnanie patrí ku generácii, ktorá má dnes v priemere 40 až 50 rokov. Väčšina mladých ľudí chce mať vysokoškolské vzdelanie. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo z územia odchádzajú a už sa nevracajú," vysvetlil.
Perinaj si preto myslí, že spoločným záujmom ako lesníkov, tak aj ochranárov by malo byť okrem iného pomôcť tunajším ľuďom.
"Treba si uvedomiť, že v roku 1920 žilo v NP Poloniny 8500 ľudí, v súčasnosti evidujeme do 2500 ľudí v desiatich obciach," podotkol.
Úlohou Štátnej ochrany prírody podľa neho nie je vytvárať služby, z ktorých by čerpala peniaze.
"Myslím si, že to nie je ani úlohou lesníckych subjektov. Tieto aktivity by mali robiť práve miestni ľudia, ktorí by mali sami pocítiť pozitívny efekt," spomenul.
Obyvatelia podľa jeho slov v súčasnosti zmenili svoje návyky, preto im treba tie príležitosti, ktoré v území sú, prispôsobiť.
Možné riešenia
V tejto súvislosti spomenul napríklad poskytovanie ubytovania v súkromí, sprievodcovských služieb, predaj z dvora či produktov tradičných remesiel, agroturistiku alebo hipoturistiku, ale aj vznik malých či sociálnych podnikov.
"Určite tu nechceme nejaké továrne," zdôraznil.
Na toto všetko je však potrebný kapitál, ktorý mnohokrát obyvateľstvo nemá.
"Problémom je tiež slovenská legislatíva, ktorá v mnohom človeku zväzuje ruky, čiže keď si zváži možnosti, ktoré má, tak sa do toho ani nepustí," uviedol s tým, že by k tomu mal seriózne pristúpiť aj štát, osloviť treba aj súkromný sektor.
"Treba pracovať s miestnym obyvateľstvom a naštartovať malé veci. Možno nebudú milionári, ale dokážu, povedzme, minimálne slušne žiť na štandardnej úrovni," uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
