HUMENNÉ/TOPOĽA. Ostrožnické (Ostružnické) pergamenové zlomky sa považujú za najstaršiu cyrilskú písomnú pamiatku nájdenú na území Slovenska.
V zapadnutej dedine objavil skvost
Pochádzajú zo zaniknutej obce Ostrožnica (Ostružnica), ktorá musela ustúpiť vodárenskej nádrži Starina.
Zlomky objavil v roku 1927 v ostrožnickom murovanom gréckokatolíckom chráme sv. Bohorodičky počas etnografického výskumu severovýchodného Slovenska ukrajinský jazykovedec, historik a etnograf Ivan Paňkevyč.
„Paňkevyč pracoval na školskom referáte v Užhorode. Po celom východnom Slovensku zbieral tzv. marginálne záznamy. Sú to záznamy v bohoslužobných knihách obsahujúce údaje o tom, kto a kedy ich kúpil a podobne,“ vysvetľuje historik Miroslav Buraľ.
Vrátil sa, hoci riskoval život
Do Ostrožnice sa jazykovedec Paňkevyč vrátil o 19 rokov neskôr, v roku 1946.
„V kraji bol vyhlásený výnimočný stav kvôli banderovcom. Bola to od neho veľká trúfalosť, ale vedel, prečo tam ide. Vzal obal z evanjeliára, jednoducho ho odrezal. Bližšie okolnosti nepoznáme,“ spresňuje.
Na jednej strane Paňkevyč takto vzácnu písomnosť zachránil, na druhej strane o ňu Slovensko prišlo.
„Ak by sa kniha stratila, ako sa stratilo množstvo bohoslužobných kníh, natrvalo by sme o ňu prišli. Hovoriť o zištnosti zo strany jazykovedca sa nedá, lebo ju daroval ustanovizni. Škoda však, že ju nevenoval niektorej slovenskej inštitúcii, ale českej,“ zdôrazňuje Buraľ.
Verná reprodukcia je v Topoli
V súčasnosti sa Ostrožnické pergamenové zlomky nachádzajú v Památníku národního písemnictví v Prahe.
„Sú zamknuté na desať zámkov. Patria však Zemplínu, preto sa nám podarilo vrátiť ich tu v podobe repliky,“ hovorí Buraľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
