Moderátor MILAN JUNIOR ZIMNÝKOVAL je rodený Zemplínčan a Vianoce jeho mladosti boli spojené s tradičnými jedlami a tradičnými zvykmi, ktoré, samozrejme, vnímal svojím pohľadom. Dnes na ne spomína s láskou a takto nám o chutiach, vôňach a obrazoch Vianoc porozprával.
Kde sa zvyčajne odohrávali vianočné príbehy vášho detstva?
– Každoročne som sa tešil na Vianoce u babky. U nás doma, na Table, v Snine. S rodičmi sme síce bývali v Michalovciach, ale víkendy, prázdniny a Vianoce boli v Snine.

Pre tých, ktorí Sninu nepoznajú, čo je Tabla?
– Tabla – to je časť mesta, niečo ako Vatikán, bola špecifická tým, že sa na našej ulici neodhŕňal sneh. Len tak sa ujazdil. Keď sa zadarilo, dalo sa po ulici korčuľovať na korčuliach. Alebo za traťou na „tejteši“. Ale hlavne sme sa sánkovali na kopci pod Koňom, kde je už dnes cintorín. Vlastne všetko je už inak.
Takže to bývala pravá zasnežená vianočná atmosféra?
– Moje prázdniny a Vianoce boli hlavne o odpratávaní snehu. Kým som pozametal dvor a chodník, bol obed. Mal som zapnutý tranzistor na plochú, 4,5 V baterku, počúval som relácie Humorikon a Pod pyramídou a predstavoval si, ako to v tom rádiu je...

A dospelí zatiaľ chystali štedrú večeru...
– Na Štedrom dni som miloval kombináciu pôstu a príprav najvoňavejších jedál! Vždy ráno dedo osekal strom, aby sadol do držiaka a potom sme zdobili stromček s veľkými nádhernými guľami a starodávnymi ozdobami. Na obed sa jedla jucha – kvašna poľivka a potom to už bola malá reštaurácia, teda 12-16 stravníkov = litre oleja na kapra. Vandľik zemiakového šalátu, fazuľová hnedá polievka, kapustnica bez klobásy. Tá sa varila extra, aj kozare (kozáky). A večera? Tak to bol festival vôní. Cez živý stromček, jedlo, sviečku, dedov pitralon, až po smrad z kozubu, keď sa pálili darčekové papiere z rozbalených darčekov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín