HUMENNÉ. Vihorlatské múzeum v Humennom prezentuje prostredníctvom panelovej výstavy Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici vyše pol miliardy rokov trvajúci príbeh praveku.
Podľa Jany Fedičovej z Vihorlatského múzea výstava prináša informácie o živočíchoch a rastlinstve v období od prvohôr po štvrtohory, objasňuje vývoj prírody a informuje o význame skúmania dávnych prírodných procesov pre súčasnú vedu a poznanie.
Dopĺňa ju 145 inštalovaných exponátov z bohatej paleontologickej zbierky Vihorlatského múzea v Humennom, ktorá dnes predstavuje takmer 900 kusov zbierkových predmetov.
"Medzi paleontologickými ukážkami, dokumentujúcimi prejavy života geologickej minulosti severného Zemplína si môžu návštevníci pozrieť zachované vzácne fosílne známky života v podobe niekoľkocentimetrových skamenelín, ale aj takmer polmetrovej schránky špirálovito stočeného morského živočícha skupiny amonitov, ktoré vyhynuli spolu s dinosaurami," uviedla Fedičová.
"Skamenené šípy bosoriek"
Vystavené sú praveké hlavonožce - belemnity (strely) s predĺženým telom, ktoré boli v stredoveku považované za skamenené šípy bosoriek.
"Pozoruhodnú skupinu tvoria umelecky zaujímavo tvarované schránky morských pravekých živočíchov skupiny dierkavcov a druhohorných ježoviek rôznych tvarov, pôsobivé korály, hubky, ľaliovky a kolónie lastúrnikov a ramenonožcov. Skupinu skamenelín dopĺňajú trilobity, ako už vyhynutý podkmeň najstarších článkonožcov z obdobia prvohôr a praveké morské červy, po ktorých sa v karpatskom flyši zachovali chodbičky, odtlačky, alebo aj zvyšky trubičkovitého tela. Z najmladších skamenelín vystavuje múzeum štvrtohorný travertín s odtlačkami pravekých rastlín a skamenelinu jaseňového kmeňa z územia Humenného z obdobia zhruba spred 25 miliónov rokov," priblížila Fedičová.
Do konca januára
Podľa jej slov všetci návštevníci, záujemcovia o paleontológiu a predovšetkým žiaci a študenti majú možnosť v rámci výstavy upevniť si doterajšie poznatky, získať nové informácie o súčasnej paleontológii, o význame fosílií a podstate dejov ich vzniku.
"Dozvedia sa, aké geologické tajomstvá ukrýva severný Zemplín, prečo najviac skamenelín pochádza z vápencového pohoria Krivoštianky a prečo v pohorí Vihorlatu skameneliny nenájdeme," dodala Fedičová.
Výstava potrvá do konca januára 2018.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
