Korzár logo Korzár Horný zemplín
Pondelok, 16. júl, 2018 | Meniny má Drahomír
Nájdete nás na webe

Rodáci z Humenského okresu sa preslávili v umení aj v móde

Na korene nezabudli, aj keď ich život odvial ďaleko.

ilustračné(Zdroj: mesto Humenné)

Rodáci z Humenského okresu sa presadili v divadle, hudbe, výtvarnom umení aj vo svete módy

Článok pokračuje pod video reklamou

Adela Gáborová

Uznávaná herečka síce patrila k ikonám nitrianskeho Divadla Andreja Bagara, keďže na jeho doskách prežila viac než štyridsať rokov, no aj jej pôvod siaha na horný Zemplín.

Narodila sa v marci 1940 v dedine Brekov. Prežila tam však len rané roky a onedlho sa rodina presťahovala do Košíc.

Ako uvádza kniha pamätí, jej mama bola síce prísna, no inteligentná žena a navyše veľká obdivovateľka umenia.

Preto veľmi skoro pobadala, že jej malá Adelka má herecký talent a nechala ho rozvinúť. Už ako 9-ročná tak spievala v detským zborom v opere Carmen.

Z východného Slovenska odišla Adela Gáborová koncom päťdesiatych rokov, keď ju prijali na VŠMU do Bratislavy.

Po škole nastúpila do nitrianskeho divadla a zanechala tam po sebe nezmazateľnú stopu.

Patrila k najvýraznejším osobnostiam súboru a zahrala si aj vo viacerých filmoch. O svoje herecké schopnosti sa podelila aj s nastupujúcou generáciou – učila bábkohercov techniku javiskovej reči, ale čas si našla aj na prácu s poslucháčmi kňazského seminára a s ochotníkmi.

S hudobníkom Dodom Šošokom mala jediného syna Petra, ktorého však vychovala sama a aj on sa upísal divadelným múzam a je z neho režisér.

Do života jej však zasiahla rakovina a tohto roku v júli sme si pripomenuli 10. výročie jej smrti.

Jozef Frank-Zemplínsky

Máte radi nestarnúce melódie, ktoré kedysi vyspevovali Bea Litmanová, Melánia Oláryová, Gabriela Hermelyová, ale najmä František Krištof Veselý?

A viete, komu za ne vďačíme? Humenskému rodákovi Jozefovi Frankovi.

Základy hudobnej teórie, hry na klavíri a harmonike získal od svojej matky, no nezostal len interpretom.

Snažil sa pre slovenskú hudbu urobiť viac a podarilo sa mu to. Vytvoril množstvo pozoruhodných kompozícií, ktoré sa zaradili do zlatého fondu slovenskej tanečnej a populárnej hudby.

Texty mu písali Otto Kaušitz, Vít Ilek, Július Mazanec a ďalší. Z jeho dielne pochádza vyše sto známych tanečných piesní.

Jozefovi Frankovi Zemplínskemu vďačíme za také hity ako populárne tango Skôr než odídeš, pomalá rumba Modré pobrežie, či zľudovená Fašiangová polka.

Humenský rodák je aj autorom dvoch operiet a muzikálov. Postupne sa vypracoval aj na jedného z najlepších swingových interpretov.

Zomrel v januári 1974 v Mníchove vo veku 53 rokov.

Yuri Dojč

Patrí k najslávnejším slovenským fotografom a právom. Juraj Dojč (71) sa skutočne z humenského chlapca vypracoval na svetovú kapacitu.

Rané detstvo prežil v metropole horného Zemplína, kde jeho otec pracoval ako riaditeľ strednej školy a matka ako učiteľka. V roku 1954 sa rodina s vtedy 8-ročným Yurim presťahovala do Bratislavy.

Počas vysokoškolských štúdiá sa vybral na letný pobyt do Londýna. Písal sa august 1968 a na Slovensko vpadli okupačné tanky.

Yuri urobil vážne rozhodnutie. Aj na radu svojho otca sa domov nevrátil. V Anglicku vyskúšal niekoľko povolaní, medzi iným bol zberačom jahôd, čašníkom i smetiarom vo Wedgewooskej továrni.

Po roku sa však rozhodol odísť do Severnej Ameriky, kde sa prihlásil na štúdium fotografie na Ryerson Polytechnical Institute.

Po absolvovaní inštitútu si v roku 1975 otvoril vlastný ateliér a jeho videnie sveta tak zaujalo kritikov i laikov, že už koncom sedemdesiatych rokov bola z neho významná osobnosť fotografickej scény.

Fotil pre najznámejšie svetové firmy ako sú General Motors, Apple, Canon, Mercedes ...., no čoraz viac ho začali lákať citlivé čiernobiele fotografie. A tými ukázal celkom iné obrazy.

Zaujal aktmi, ale aj portrétmi kanadských veteránov z 2. svetovej vojny a projektmi, v ktorých ľuďom ukázal následky holokaustu.

Fotografie zachytávajú krajinu, synagógy a predmety, to, čo ľudia z početných slovenských židovských komunít opustili a zanechali kvôli deportáciám do koncentračných táborov.

„To, čo ostalo“ je zároveň jedným z podtitulov tejto výstavy.

„V tých synagógach a cintorínoch, ktoré som pochodil, v knihách, ktoré som videl, v ľudských príbehoch, ktoré som počul, našiel som vieru i seba samého. Zistil som, že nič nie je náhodné. Na tejto ceste som zažil toľko neuveriteľných zázrakov, že som začal naozaj veriť v nejakého režiséra tam hore, ktorý dokáže spájať ľudí, veci, udalosti tak dokonale, že všetko do seba zapadá.“

Marcel Palonder

Hudobník žil v meste len do svojich štyroch rokov, potom sa spolu s rodičmi presťahoval do Bratislavy.

Na východ sa už nikdy natrvalo nevrátil, no priznáva, že krv východniara v sebe nezaprie.

„Mám to proste v krvi! Už ako malý som cítil, že som iný ako väčšina decák v Bratislave a dokonca som tým trošku trpel. Netvrdím rovno, že by ma boli ostatné deti týrali, ale dávali mi najavo, že som iný. Aj keď sa môže zdať, že je to hlúposť, lebo Slovensko je malá krajina, no podľa mňa je cítiť veľký rozdiel v mentalite rôznych regiónov. Stredoslovák je úplne iný ako Záhorák alebo ako východniar. No a ja cítim, že v mojej krvi je stále zakódovaný ten východniarsky temperament. Keď som bol malý chlapec, dosť mi vadilo, že nie som ako ostatní okolo mňa.“

Temperament však napokon výborne zužitkoval v hudobnej sfére.

Peter Breiner

Základná umelecká škola na Mierovej ulici dala Petrovi Breinerovi hudobný základ a nasmerovala ho k celoživotnej profesii.

Pri príležitosti 60. výročia školy dokonca súhlasil, aby škola niesla jeho meno.

„Dúfam, že to nejakým spôsobom prispeje k povzbudeniu žiakov školy i ďalších generácií. Ak tomu môžem pomôcť, budem len rád,“ hovorí.

Peter Breiner žije a pracuje v New Yorku. K humenskej základnej umeleckej škole sa vždy hrdo hlásil.

„Moje hudobné začiatky sa viažu práve k tejto škole. Je ťažké predstaviť si, že by bol môj štart možný bez toho, čo som sa naučil v prvých rokoch vo veľmi žičlivej a prajnej atmosfére, ktorú som ako malý chlapec plnými dúškami nasával,“ povedal.

Zo spomienok na hudobnú školu si uchováva len útržky. „Pamätám si, že hudba ma veľmi fascinovala. Často som utekal z domu. Vždy, keď doma zistili, že ma niet, vedeli, že som v hudobnej škole,“ priznal Peter Breiner.

V Humennom zotrval do štrnástich rokov, na konzervatórium nastúpil už v Košiciach.

Štefan Babjak

Rodákom z Humenného je aj Štefan Babjak, otec piatich detí, z ktorých sa štyria venujú opernému spevu.

Najznámejším je Martin Babjak. Aj keď deti už život na východe neokúsili, aspoň sčasti v nich východniarsky temperament vďaka otcovi je.

Štefan Babjak sa pôvodne vyučil za zubného laboranta, v Košiciach dokonca túto profesiu vykonával, no o hudbe neprestal nikdy snívať.

Po úspešnom absolvovaní bratislavského konzervatória sa začal venovať spevu a presťahoval sa do Banskej Bystrice.

Spieval v Lúčnici a bol aj pri zakladaní Štátnej opery Banská Bystrica, kde pôsobil až do roku 2002.

Stvárnil desiatky postáv, v ktorých vynikol jeho silný hlas a herecký talent. Zomrel v apríli 2008.

Lýdia Eckhardt

Vyštudovala síce právo, ale svet ju pozná ako vynikajúcu módnu návrhárku.

Pre mnohých Humenčanov je to Lýdia Surová, no celé Slovensko ju pozná ako Lýdiu Eckhardt, podľa mena, ktoré získala vydajom.

„Vyrastala som na Sídlisku I. Naša bytovka stála priamo pri stanici. Za domom sme hrávali guľky. Stáli korunu. Bola som výborná guliarka. Skákali sme gumu, hrávali sme šípky. Skákali sme do kopy pokosenej trávy. Keď nás za to karhal jeden pán, skrývali sme sa po pivniciach,“ zaspomínala si pri jednom stretnutí v Humennom.

Veľmi pekné spomienky má aj na školské a hlavne gymnaziálne časy.

Po nich síce vyštudovala právo, ale odjakživa ju bavila aj móda. Šiť začala už na strednej škole.

Zo záľuby sa napokon stalo živobytie aj vďaka bývalej hlásateľke Emme Tekelyovej, ktorá robievala v televízii štúdio módy. „

Jedna moja priateľka prišla za mnou s prosbou, či by som jej mohla niečo požičať na seba, lebo ide do štúdia na konkurz. Dala som jej kombinézu. Moja priateľka konkurz vyhrala. Emma sa jej opýtala, odkiaľ odev má. Požiadala ma, aby som urobila jednu kolekciu safari na galavečer. Mala úspech,“ s úsmevom si zaspomínala na začiatky.

Keďže jej manžel veľa cestoval, nosieval jej látky z Thajska, Japonska a hneď bolo jasné, že sú iné, ako sa dali kúpiť bežne v obchode.

Svoj salón otvorila 2. mája 1991 v suterénnych priestoroch na ploche 47 metrov štvorcových. Dnes je jej meno značkou.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Horný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 9 883
  2. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 9 604
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 7 970
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 450
  5. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 121
  6. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 4 814
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 440
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 910
  9. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 3 515
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 3 195

Téma: Divadlo


Pozrite si tiež články z hlavnej témy Divadlo  na kultura.sme.sk
Článok je zaradený aj do ďalších tém Divadlo (Kysuce), Divadlo (Novohrad), Divadlo (Trenčín)

Neprehliadnite tiež

Prešovčanov rozčuľuje systém vybavovania pasov a občianskych preukazov

Na lístočky sa čaká od rána, minú sa štvrťhodinu po otvorení.

Bývalú priateľku prenasledoval, na web zavesil jej nahé fotky

Košičan dostal podmienečný trest, musí sa aj ospravedlniť.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Štát plánuje otvoriť trh s online hazardom. Vyhovovalo by to najmä Pente, tvrdia aktivisti

Nový zákon podľa stávkarov pomôže proti nelegálnemu hazardu.

DOBRE RÁNO

Dobré ráno: Súd mu vymeral 12 rokov, chce sa stať primátorom

Ako sa u nás robí komunálna politika.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Hazard nezastavíte

Hazard treba regulovať, nie zakazovať.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop