Skladateľka a hudobníčka ĽUBICA ČEKOVSKÁ spoločne s bratom Mariánom Čekovským vyrástli v Humennom. Aj keď tu už obaja nežijú, spomienky im nevybledli. Ľubica nám prezradila, ako vyzeralo jej detstvo, kam chodila do školy aj ako dopadol útek zo škôlky, ktorý zorganizovala.
V Humennom ste sa narodili, no dnes už pôsobíte na západnom Slovensku, kedy ste z neho odišli?
– Z Humenného som odišla po gymnáziu. Išla som vtedy na Vysokú školu múzických umení do Bratislavy, potom som sa už vracala len veľmi sporadicky.
Ako je to teraz?
– Veľmi do Humenného nechodievam ani teraz. Tým, že sa mamina presťahovala do Medzilaboriec, aby sa starala o svoju mamku, tak skôr chodievam sem alebo potom ku bráškovi do Košíc. Humenné mám veľmi rada a leží mi hlboko v srdci, ale veľmi ho nenavštevujem. Samozrejme, máme tu pochovaného ocina, máme tu rodinu aj tetu tu mám.
Aké bolo vaše detstvo v Humennom?
– Vyrastali sme na Sídlisku I, blok A3. Pôvodne sme bývali v takom krásnom domčeku na Československej armády, ale potom sa naši presťahovali, lebo to tam asanovali a postavili bytovky. To prostredie a všetko sa vždy u nás doma odvíjalo od hudby k Humennému, nie od Humenného k hudbe. Na druhej strane musím povedať, že ten prvotný obraz, ktorý som mala vždy v mysli, bol prenádherný kaštieľ, v tom čase, keď som bola decko, slúžil aj ako umelecká škola. Pre malého človeka to bolo nesmierne poznačujúce a motivujúce prostredie. Jednoducho sa nedalo tú hudbu nebrať vážne. Steny kaštieľa dýchali históriou a ja som strašný senzibil na takéto veci. (smiech) S bratom sme tam chodili na klavír, na teóriu, do zboru. A tiež mám v pamäti uložený park s platanmi a potôčik, kam sme sa chodili hrávať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
