SNINA. Pri sobotňajšej rekonštrukcii bojov v historickom parku pozornosť návštevníkov pútali jazdci na koňoch.
Vojenskí nadšenci z klubu vojenskej histórie v poľskom meste Zamość predstavovali 13. pluk donských kozákov.
„Počas prvej svetovej vojny sa v našom meste nachádzala posádka 10. a 13. pluku. V čase mieru v nej slúžilo 400 a počas vojny 700 kozákov,“ vysvetľuje predseda klubu Maciej Jedliński, prečo sa špecializujú práve na vojenské jazdectvo.
Ruská cárska armáda mala v svojich radoch oddiely hulánov, dragúnov a kozákov.
„Ľudia majú predstavu o kozákoch, že nosili dlhé čerkezské kabáty s nábojmi na prsiach a s papachami na hlave. To boli kubáňske vojská. Donskí kozáci boli ako huláni, oblečení v dlhých kabátoch, odlišovali sa farbou čiapky. Bola modrá s červeným pásom,“ hovorí.
Nosili pušku vpravo

Donskí kozáci mali povesť zručných jazdcov a neľútostných bojovníkov
Boli postrachom nepriateľa.
Báli sa ich nemeckí i rakúsko – uhorskí vojaci.
„Donskí kozáci boli vyzbrojení šabľami a puškami. Na rozdiel od inej jazdeckej kavalérie nosili pušku na pravej strane. Keď nepriateľ videl v diaľke na horizonte jazdecké šíky s puškou napravo, hneď vedel, že ide o kozákov,“ dodáva Maciej Jedliński.
Psychologický účinok
Kone používali v prvej vojne všetky armády.
Využívali ich nielen v bojových operáciách, ale aj na prepravu materiálu a vojenskej techniky.
„Jazdectvo slúžilo na rýchly útok. Keď sa podarilo dobyť nejakú pozíciu, na scénu nastupovali jazdci, ktorí valcovali ustupujúceho nepriateľa. Malo to veľký psychologický účinok, keď sa na vojakov odrazu vyrútilo množstvo koní,“ doplnil Alexander Skopincev z Klubu vojenskej histórie Krasnogvardejci z Košíc.
Keď kone v sninskom parku „dobojovali“, mohli sa na nich deti povoziť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín