Humenné
Druhé najväčšie mesto Zemplína zažívalo zlaté časy začiatkom 19. storočia, keď sa dostalo do rúk Andrássyovcov.
– V roku 1828 žilo v Humennom 2 666 obyvateľov, o sto rokov neskôr ich počet stúpol zhruba dvojnásobne. V súčasnosti v tomto okresnom meste žije vyše 33-tisíc ľudí.
– Najznámejšia dominanta mesta je renesančný kaštieľ, ktorý stojí na mieste, kde bol kedysi stredoveký vodný hrad.
– Spomienka na to, ako kedysi bývali Humenčania, je expozícia ľudovej architektúry a bývania, ktorá sa nachádza neďaleko kaštieľa.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)Michalovce
Prečo má toto mesto v názve meno Michal?
Jednoznačné vysvetlenie tejto záhady údajne neexistuje.
Niektorí historici sa prikláňajú k názoru, že je to kvôli duchovnému patrónovi kostola, iní predpokladajú, že mesto dostalo názov po šľachtickom vlastníkovi.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)– V historickom centre dodnes možno nájsť stopy slávnej minulosti, napríklad zvyšky rotundy, najstaršej stavby v regióne Zemplín smerom k ukrajinským hraniciam.
– Milovníci pamiatok by si pri návšteve mesta mali pozrieť aj poštový palác, kaštieľ, stredoveký rímskokatolícky kostol, či storočnú budovu osvetového strediska.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)Medzilaborce
Súčasných približne 12-tisíc obyvateľov Medzilaboriec si už ani len nevie predstaviť, ako asi ich mesto vyzeralo pred 200 rokmi, keď v ňom bola len stovka domov a niečo cez 700 obyvateľov.
Ľuďom sa tu ani v dávnych časoch nežilo ľahko.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)– Relatívne priaznivý rozvoj začiatkom 20. storočia prerušili vojnové udalosti a po prechode frontu v roku 1915 zostalo zničené mesto.
– Hoci počas prvej Československej republiky nastalo obdobie rozvoja, zakrátko prišla druhá svetová vojna a s ňou ďalšie ničenie pamiatok.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)Trebišov
Históriu Trebišova nepozná veľa ľudí a pritom sa toto mestečko môže pýšiť tým, že ho kedysi navštívili rakúsko-uhorská cisárovná Alžbeta – známa Sissi a jej manžel, cisár František Jozef I.
Za svoj niekdajší bývalý kultúrny a spoločenský rozmach vďačí predovšetkým rodine Andrássyovcov, ktorá tam žila a zanechala za sebou výraznú stopu.
Okrem kaštieľa s mauzóleom si veľkú slávu dodnes zachoval historický park s rozlohou vyše 60 hektárov.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)– Park vznikol koncom 18. storočia podľa anglického vzoru a patrí medzi najrozsiahlejšie a najcennejšie parky v strednej Európe.
– Bol pôvodne rozšírený z lužného zátopového lesa výsadbou najmä cudzokrajných drevín.
– K najcennejším drevinám patria sofora japonská, borievka čínska či borievka virgínska. Každú jar ho doslova zaplaví ohromné množstvo medvedieho cesnaku.
– Nájsť v ňom môžete aj historické pamiatky, okrem kaštieľa aj gotický kostol, Immaculatu a ruiny hradu Parič.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)Bardejov
O tom, že Bardejov patrí medzi historické perly nielen Šariša, ale aj celého Slovenska, niet najmenších pochýb.
Už menej známe je to, že Bardejov sa môže pochváliť obdivuhodnými portálmi, ktoré sú v centre, ale aj v nedostupných zákutiach mesta.
Skvelo ich opísali aj Bardejovčania František Gutek a Martin Kutný vo svojej knihe.
– Do publikácie vybrali šesťdesiat najzaujímavejších portálov, ale v Bardejove ich je omnoho viac.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)– Jeden z najkrajších portálov je renesančne zdobený vstup do meštiackeho domu č. 13. Je bohato zdobený a vo vlyse portálu sa zachoval rok výstavby, resp. prestavby – 1566 a nemecký nápis Kto Bohu dôveruje, ten si nebo buduje. Na jeho vrchole je meštiacky erb s monogramom HC, ktorý patril majiteľovi domu, bohatému bardejovskému obchodníkovi Jánovi (Hansovi) Czebnerovi.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)Stropkov
Stropkov patrí medzi tie mestá, ktorých najstaršie dejiny sú až žalostne neprebádané.
Archeológovia sa ho doposiaľ veľmi nedotkli a tak o jeho dávnych osudoch nie je veľa zmienok.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)– Najvýznamnejší historický objekt je rímskokatolícky farský kostol zo 14. storočia
– Mesto chce zachovať aj kaštieľ, kde bola do minulého roku reštaurácia. Plánujú v ňom zriadiť múzeum.
– Medzi národné kultúrne pamiatky patria aj Slúžnovský dom, Kláštor františkánov, božie muky, drevená kaplnka a staré sochy svätcov.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)Svidník
Svidník, ako ho poznáme dnes, vznikol len v roku 1944 zlúčením obcí Vyšný a Nižný Svidník.
Bohužiaľ, aj toto mesto muselo v priebehu rokov pretrpieť neľútostné vojenské boje.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)– V novembri 1914 ustupujúce rakúsko-uhorské jednotky podpálili Nižný Svidník aj s dreveným mostom cez Ondavu a tak odrezali cestu nielen postupujúcim ruským vojskám, ale aj utekajúcim obyvateľom, ktorých maďarskí poľní žandári nútili evakuovať. Zúbožení Svidníčania sa rozložili na lúke poniže vtedajšieho Vyšného Svidníka a s hrôzou hľadeli na svoje horiace príbytky.
– Počas Karpatsko-duklianskej operácie v roku 1944 bola obec znovu silne poškodená. Druhýkrát v priebehu 30 rokov. A mnohí ľudia počas svojho života po druhý raz prišli o svoje príbytky.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)Vranov nad Topľou
Vo Vranove nad Topľou sa ešte začiatkom 20. storočia nachádzalo množstvo cenných historických pamiatok – kaštieľ, židovská synagóga i ďalšie objekty v centre mesta.
Komunistickí pohlavári ich však dali zrovnať so zemou a dnes sú len minulosťou.
Nájsť ich možno iba na historických záberoch.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)V priebehu šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokov doslova padala jedna krásna budova za druhou.
apríklad ortodoxná židovská synagóga, ktorá patrila k dominantám starého Vranova papalášom vraj prekážala preto, lebo pri vstupe do mesta bola prvou dominantou, čo pútala pozornosť.
Tak ju dali začiatkom osemdesiatych rokov zbúrať. A tak už len dobové fotky tak ukazujú súčasníkom, aký bol historický Vranov.
(zdroj: FB Slovensko na historických fotografiách)Vedeli ste?
Z celkového počtu zničených obytných budov na Slovensku na okresy východného a hlavne severovýchodného Slovenska (Bardejov, Humenné, Stará Ľubovňa, Medzilaborce, Sabinov, Snina, Stropkov a Svidník) pripadalo až 54,5 % z celkových strát.
Napríklad v okrese Svidník bolo k 27. februáru 1945 vyčíslených 2 735 zničených domov, ktorých hodnota dosiahla sumu 177 miliónov Kčs.
V okrese Medzilaborce bolo zničených 2 365 domov v hodnote 141 miliónov Kčs.
Rekvirovaním a úhynom domáceho statku, ako aj zničením hospodárskeho inventára a zariadení domov spomínaná suma vo Svidníckom okrese vzrástla na 345 miliónov Kčs a v Medzilaboreckom okrese až na 351 miliónov Kčs.
V okrese Stropkov bolo zničených úplne 1 575 domov a v okrese Snina až 2 800 domov. Situácia bola kritická. Ľudia boli prinútení žiť v bunkroch, pivniciach a zemľankách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
