JASENOV. Na Jasenovskom hrade sa razili falošné mince. Upozornili na ne poľskí kupci.
Gabriel Drugeth unikol trestu riadením osudu, majstra Mikuláša popravili.
Úschova na hrade
Jasenovský hrad nemal nikdy dôležitú strategickú úlohu. Od svojho vzniku však slúžil ako pokladnica pre okolité panstvo.
V období 16. a 17. storočia, v čase stavovských povstaní, si tu uskladňovali svoje bohatstvo všetci okolití zemepáni.

V pohnutých časoch mocenského súperenia dvoch panovníkov, oslabenia centrálnej moci a ekonomického postavenia Uhorska sa Drugethovci rozhodli, že si trochu prilepšia. Začali raziť falošné mince.
V snahe dosiahnuť čo najväčší zisk pri čo najmenších nákladoch sa pri výrobe falzifikátov snažili ušetriť hlavne na mincovnom materiály, na drahom kove.
„Najprv vraj roztavili to, čo im dali do úschovy, a neskôr používali zvonovinu, ktorú len poťahovali striebrom. Nič by sa nebolo stalo, keby pri jednej ceste neboli chytili majstra Mikuláša, ktorý falšovateľskú dielňu na hrade viedol. V Prešove ho vypočúvali a mučili. Zachovala sa listina so zápisom z výsluchu. Majster sa napokon k všetkému priznal,“ hovorí archeologička Ivana Strakošová, zástupkyňa riaditeľa Vihorlatského múzea v Humennom.
Nečakaná smrť
Ján Zápoľský aj cisár Ferdinand I. sa zhodli na tom, že falšovateľské aktivity treba potlačiť a vystúpili aj proti Gabrielovi Drugethovi, ktorý dal falošné mince na svojom hrade raziť.
Hrozilo mu upadnutie do nemilosti, konfiškácia majetku.
Iste by ho postihol trest, ale unikol mu riadením osudu.
Zomrel náhle, ešte pred procesom začiatkom roku 1552.

Kto bol majster Mikuláš
Mikuláš bol sedmohradský zlatník, ktorý v roku 1535 pracoval v službách Gabriela z Perína ako kamenár.
Neskôr sa usadil v meste Hust a pri jednej z ciest do Prešova ho zajali ľudia Michala Büdyho, kapitána hradu Mukačevo, kde sa tiež v tom čase (1537) razili falošné mince.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín