HUMENNÉ. Milada Ivanková z Vranova nad Topľou vlastní zbierku unikátnych predmetov a receptov na lieky z prírody. Šíri a zachováva ich ústnym podaním, knihu zatiaľ nevydala.
Nevyužité možnosti ľudovej medicíny, duchovné a hmotné bohatstvo Horného Zemplína predstavila žiakom ZŠ Pugačevovej v Humennom a hosťom, ktorí tu v rámci medzinárodného projektu prežili celý uplynulý týždeň.
Bohatstvo z chudoby chudobných
„Ja som sa kedysi venovala chorým, starým a opusteným ľuďom. Moja práca nebola o peniazoch, a tak každý z nich chcel aspoň niečo darovať. Dalo by sa teda povedať, že je to bohatstvo z chudob chudobných ľudí,“ hovorí Milada.
Bylinkárka dnes vlastním ojedinelú zbierku v rámci Slovenska chránenú ochrannou zbierkou kultúrneho dedičstva. Ručné práce majú od 70 až do 150 rokov, mnohé sú zreštaurované.
Do Humenného priniesla len časť z nich, celkom ich je vyše 160. K tomu veľké množstvo receptov a receptúr, ktoré neboli nikdy nikým zverejnené.
„Sme veľmi bohatý národ aj čo sa týka ľudovej medicíny a ja som veľmi šťastná, že dnes o tento druh tradícií prejavujú záujem aj mladí ľudia. Dnes boli žiaci veľmi aktívni, zvedaví, prejavili úprimný záujem o to, čo som im dnes priniesla.“
Kde sa končí klasická medicína, začínajú bylinky
Milada priznáva, že často bola sama prekvapená, ako dokážu úplne jednoduché veci pomôcť aj pri vážnej diagnóze.
Ľudia jej podľa jej slov sami hovorili, čo má robiť, čo im pripraviť, čo uvariť, aby sa im uľavilo od bolesti a zdravotných problémov.
Čaj z ovsenej slamy na zníženie cholesterolu a pri rôznych kožných ochoreniach, či chrípke.
Konopné a ľanové plátno sa prikladalo pri ochoreniach prsníka, pretože má schopnosť rozpúšťať nežiadúce látky v tele.
Liečivá voda z lupeňov ruží je určená na vonkajšie použitia pri nevysvetliteľnej únave a slabosti, ktorá nemá medicínske vysvetlenie, ale aj pri nespavosti.
Prach z lipového dreva sa používal pri ochoreniach pečene.
„V každej dobe boli ľudia chorí, ale zdravotná starostlivosť nebola pre všetkých dostupná, preto naši predkovia hľadali možnosti ako si pomôcť tým, čo mali na dosah ruky. Častokrát sú to, ale veľmi komplikované recepty prípravy napríklad čajov, alebo iných zmesí,“ opisuje bylinkársku alchýmiu Milada.
Milada Ivanková nie je klasickou bylinkárkou.
„Ak za mnou niekto príde s ťažkou a závažnou diagnózou, najprv sa pýtam, či bol u lekára. Pre mňa je vždy na prvom mieste lekár. Hovorím, že kde končí lekárska veda, začínam ja,“ hovorí žena, ktorá prednáša aj budúcim lekárom a farmaceutom.
Pri ľahších ochoreniach, alebo civilizačných chorobách uprednostňuje silu byliniek, pri závažnejších prípadoch postup alternatívnej liečby vždy konzultuje s lekárom.
Našla recept na večnú mladosť
Ženy sa po celé tisícročia snažia o jedno, zostať čo najdlhšie mladé a krásne.
„Chcela som vedieť, či je možné spomaliť proces starnutia aj bez chémie, plastickej chirurgie a ťažkej kozmetiky. Blížim sa už k sedemdesiatke a všetko som testovala hlavne na sebe. Najviac sa mi osvedčil peeling z fazule, lupeňov ruží a kávových zŕn. Pleť zostáva pekná, čistá, hladká ako zrkadlo. Toto vám neurobia v žiadnom kozmetickom salóne,“ usmieva sa nádherná žena, ktorá je sama najlepšou reklamou na svoje bylinkárske umenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
