Článok pôvodne vyšiel na portáli www.nasiexpati.sk

LEA DANIŠ pochádza z Humenného a vyštudovala novinárčinu, vďaka ktorej sa dostala na mediálnu stáž na Srí Lanku. Situácia sa najskôr nevyvíjala podľa jej predstáv, no obrat o 180 stupňov prišiel s pracovnou ponukou pre svetoznámu značku Victoria’s Secret. Na Srí Lanke si dokonca s partnerom Igorom povedali svoje “áno”.

Mediálna stáž na Srí Lanke znie zaujímavo. Ako si sa k nej dostala ?

– Na Srí Lanku som sa dostala cez AIESEC stáž. Povedala som si, že ešte potrebujem niečo zažiť a chcem sa dostať k svojmu odboru. V ponuke bol mediálny projekt, ktorý sa mi veľmi páčil, tak som si poslala prihlášku a prešla klasickým výberovým procesom.

Aké boli tvoje očakávania a ako sa líšili od reality, keď si tam dorazila?

– Prišla som pár dní pred Vianocami, pretože predtým som mala modelingové povinnosti v Istanbule, odtiaľ som cestovala za priateľom na Cyprus, a potom rovno na Srí Lanku. Bolo to najhoršie obdobie príchodu. Všetci sa vracali domov, na internete som videla, ako sa tešili zo snehu, rodiny, koláčikov, takže to pre mňa bolo veľmi ťažké. Propagačné materiály opisujú rozprávku, ktorá sa na Srí Lanke reálne deje, ale sú to len časti povyberané z kontextu. Pozrela som si fotky pláží, mora, čajových plantáží, slonov, preto som sa veľmi tešila. Očakávala som rozprávku, no realita veľkomesta v rozvojovej krajine bola úplne iná. Šialená doprava, špina, zvieratá na ulici. Do pohody som sa dostala až pár dní po príchode, keď sme šli cez víkend na pláž a objavila som skutočné čaro Srí Lanky.

Doprava a špina zaskočí asi každého, kto príde prvýkrát do Ázie...

– Ja som predtým už v Ázii bola kvôli modelingu, no toto bol obrovský kultúrny šok a začiatky boli dosť ťažké. Prvé tri noci som vôbec nevedela spať, 30-stupňové horúčavy boli neznesiteľné, myslela som si, že sa pre vysokú vlhkosť ani nenadýchnem. Bol tam veľký chaos a mala som pocit, že musím byť neustále v pozore a ostražitá. Autobus mal stále otvorené dvere a ľudia rovno naskakovali za jazdy.

Začiatok teda bola jemná kultúrna facka, no napravila tvoje úvodné dojmy aspoň stáž? Čo si vlastne robila?

– Stáž trvala 4 mesiace. Môj šéf bol bývalý korešpondent agentúry Reuters a medzitým si riešil svoj biznis – mediálno-reklamnú agentúru. Chcel vytvoriť akúsi lokálnu “National Geographic” televíziu a ja som mala za úlohu cestovať po krajine, rozprávať sa s lokálnymi ľuďmi a všetko to odprezentovať. Keď som tam prišla, zistenie, že nemá kameru, mikrofón ani ľudí, ma sklamalo.

Ale nakoniec si to tam zvládla.

– Výhoda bola, že šéf mal ďalší projekt. Chcel promovať ochranu najväčšieho národného parku Yala a vytvoriť spojenie súkromného sektora s vládou. Ak to môžem takto hlúpo povedať, v Ázii majú veľmi radi ľudí zo zahraničia so svetlou pleťou, čo ma automaticky robilo v ich očiach “lepšou”. Lobovala som teda za jeho záujmy, chodila som na stretnutia, riešila vizuálnu stránku, komunikáciu a manažovala tím ľudí. Moja misia sa naplnila počas oficiálneho srílanského Národného dňa ochrany prírody, kedy prezident Srí Lanky oficiálne spustil našu webovú stránku pred všetkými médiami. Vtedy som si povedala, že som si svoju úlohu splnila a odchádzam. Ale potom sa všetko zmenilo, pretože som dostala prácu ako modelka.

Svadba na Srí Lanke bola čarovná. (zdroj: archív L. D.)

Z národného parku k modelingu je trochu okľuka. Ako k tejto zmene došlo?

– Modeling som už robila predtým kvôli cestovaniu. Na jednom fotení som stretla dievča, ktoré pracovalo pre Victoria’s Secret a povedala mi, že práve hľadajú záložnú fit modelku. Váhala som, ale nakoniec som šla na kasting s podmienkou, že chcem jedine plný úväzok. Odfotili si ma, natočili, odmerali a povedali mi, že moja požiadavka musí prejsť schválením v hlavnom centre v New Yorku. Už som mala kúpenú letenku a končili mi víza, tak som deň po meraniach zo Srí Lanky odišla za priateľom na Cyprus. Tam som si začala hľadať prácu a po mesiaci mi prišiel zo Srí Lanky email, že centrála ma schválila. Tie podmienky, ktoré mi vo Victoria´s Secret ponúkli, boli ako zo sna. Zahraničný plat, auto so šoférom, byt s upratovačkou, preplatenie nákladov... bolo to rozprávkové. Asi mi bolo súdené sa vrátiť.

Čo je náplňou práce fit modelky Victoria’s Secret na Srí Lanke?

– Mala som rozvrh ako v škole a cestovala medzi tromi miestami. V Colombe má Victoria’s Secret hlavnú centrálu a dve továrne na výrobu, kde sa šijú aj iné značky. Každý deň som mala naplánovaný, na ktorom mieste koľko času strávim, preto ma vozil šofér, aby som rozvrh dodržiavala. V továrňach sme mali skúšobné miestnosti a ja som mala byť neustále k dispozícii pre technický tím. Priniesli nové alebo staré vylepšené modely, ktoré som skúšala, oni si ma fotili a ja som im dávala spätnú väzbu, či netlačia, ako sa v nich cítim a podobne. Veľmi sa mi páčilo, že do každého modelu dávajú všetko a zakladajú si na 100-percentnej kvalite. Majú asi 10 centimetrov hrubý manuál pravidiel, ako sa majú modely skúšať.

Takže si spoznala dvojaký život na Srí Lanke, môžeš teda porovnať priemerný lokálny život aj vysoký štandard?

– Počas stáže som mala plat 40-tisíc rupií (cca 245 eur). Lepší priemer na Srí Lanke je asi 25-tisíc rupií (153 eur), nižšia stredná trieda má okolo 10-tisíc rupií (61 eur). Úplne top manažéri okolo 60-tisíc (367 eur). Tie rozdiely sú neuveriteľné.

Vedia vôbec na Srí Lanke, kde je Slovensko?

– Zopár ich vedelo, ale pre zvyšok sme boli len Európania. Preto im bolo jedno, či si Rumun alebo Nemec, si z Európy, tak máš peniaze.

Máš aj príhodu, na ktorú asi nikdy nezabudneš?

– Podarilo sa mi vyrobiť také faux pas, že si ma kvôli tomu zavolali až „na koberček“. (úsmev) Každý deň totiž na Srí Lanke o deviatej ráno hrajú národnú hymnu. Vtedy sa svet na chvíľu zastaví, na ulici, v kancelárii, kdekoľvek ľudia prestanú vykonávať činnosť, ktorú robili a len stoja ako sochy kým hymna dohrá. A potom sa pohnú, akoby niekto pustil ‘Play’. Ja som na deviatu hodinu chodila do práce, no v ten deň ma šofér doviezol presne, vybrala som si veci z auta a zrazu hymna! Tiež som vždy zastavila, veď ich treba rešpektovať, no práve som niesla toľko vecí, že si vravím, kašlem na to a pokračovala som svižným krokom po chodbe. A to som nemala. Každý o tom hovoril a manažéri si ma zavolali na pohovor, či si uvedomujem, kde žijem, že by som sa mala prispôsobiť, pretože tá hymna pre nich veľa znamená. Strašne mi naložili, cítila som sa ako malé dieťa.

A aký bol tvoj najkrajší zážitok na Srí Lanke?

– Moja svadba. Najkrajšie bolo, keď sme sedeli na slonovi s mojím manželom a šli sme sa fotiť. Slonovi sa nohy zabárali do piesku, kráčal pomaly. Obloha sa zatiahla a začalo veľmi jemne pršať. Už som si hovorila, len to nie! Na Srí Lanke nikdy neviete. Mraky sa vzápätí začali jemne rozchádzať a cez škáročky na oblohe začali presvitať slnečné lúče. Neskutočné divadlo. A hneď po tom sa vyjasnilo. To nevymyslíš.

Svadba na Srí Lanke musela byť magická...

– Áno, celá svadba bola krásna. Skombinovali sme slovenské aj tamojšie tradície. Srílanské zvyky sú iné, nevesta kráča sama a tancujú pred ňou tanečníci z mesta Kandy (pozn. tradičný tanec zo Srí Lanky). Ja som chcela kráčať s mamou a tanečníci boli neskôr ako súčasť programu. Mali sme obrad na pláži a budhistický obrad, ktorý urobili dvaja mnísi z miestneho chrámu. Potom sme pozametali rozbitý tanier, dali sme si jeden spoločný tanec a všetci sme skončili v bazéne. Čo však bolo super, že naše mamy a kamaráti prišli o pár dní skôr a pomáhali nám, takže aj pre nich to bol intenzívnejší zážitok.

Čo ti cestovanie a život v zahraničí dali?

Svadba na Srí Lanke bola čarovná. (zdroj: archív L. D.)

– Cestovanie mi otvorilo nové možnosti, otvorilo mi to hlavu a dvere k samej sebe. Začala som sama sebe veriť. V zahraničí, hlavne v západnej Európe mi vyhovuje, že tam nie sú predsudky. Možno ľudia nie sú takí vrelí, ale na druhej strane neohovárajú. Nemajú na to čas. Keď sa niekomu darí, tak povedia: „Super, že sa ti darí, aj ja chcem, aby sa mi darilo, chcem byť s tebou kamarát, chcem sa od teba niečo naučiť a nebojím sa ti to povedať”. U nás je to opačné, lebo keď sa niekomu darí, tak je to podozrivé a v neporiadku a hneď sa to rieši s niekým tretím. Vďaka cestovaniu som nabrala odvahu robiť veci, ktoré chcem. Cestovanie nie je ľahké, ale práve preto som sa veľa naučila. Musela som sama prekonávať prekážky, pretože som na to bola sama. Cestovanie mi otvára myseľ, preto síce chcem žiť na Slovensku, ale potrebujem aj odchádzať preč.

Ktoré z precestovaných krajín na teba zapôsobili najintenzívnejšie?

– Veľmi ma oslovilo Maroko, boli sme tam s manželom na trojtýždňovom roadtripe cez asi sedem miest. Žila som pol roka v Ríme a Taliansko som si úplne zamilovala od jedla, počasia až po jazyk. S mužom sme boli v Thajsku, ktoré sa mi páčilo viac ako Srí Lanka, ale pravda je, že Thajsko som navštívila ako turista. Chcela by som ísť na Kubu, do Mexika a zažiť New York a Los Angeles. Môj muž by chcel ísť do Japonska, aj to neznie zle.

A aké máš plány do budúcna?

– Plánujem sa teraz usadiť sa na Slovensku, začala som sa totiž venovať hudbe, po čom som túžila od detstva. Vlani mi už aj vyšiel prvý singel Sunshine. Moja láska k hudbe je veľmi silná, už na Srí Lanke som bola za pedagogičkou, ktorá bola lokálna muzikálová hviezda a povedala mi, že mám veľký rozsah, iba ho musím “upratať”. To mi dodalo sebavedomie. Dovtedy bol spev pre mňa veľmi intímnou vecou. Keď som sa vrátila, začala som pracovať s pedagógom, vystupovať s prespievanými pesničkami. Rada by som vydala ďalšie vlastné piesne pripravila vystúpenia a cestovala. Zažívam ten pocit, ktorý pozná každý, kto robí niečo, čo ho naplno baví.

Cestovateľských zážitkov má Lea neúrekom. (zdroj: archív L. D.)

Rozhovor pochádza zo stránky www.nasiexpati.sk. Je to blog o Slovákoch, ktorí žijú v zahraničí, či už dočasne alebo trvalo a chcú sa podeliť o svoj príbeh a zážitky a skúsenosti z inej krajiny.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín