HUMENNÉ. Repliky vagónov, ktorými sa pred sto rokmi v prvej svetovej vojne prepravovali po Transsibírskej magistrále v Rusku československí legionári, môžu až do nedele obdivovať návštevníci na železničnej stanici v Humennom.
Viac ako desaťtisíc vagónov
Legiovlak tvorí súprava 13 vagónov.
„Ide o prierez rôznymi typmi vagónov. Máme tu ubytovací vagón pre mužstvo, salónny vagón pre dôstojníkov, štábny, zdravotný, dva dielenské, z ktorých jeden zrekonštruovali vo Zvolene. Je tu obrnený vagón aj vagón plukovnej predajne,“ vyratúva desiatnik Petr Čížek, veliteľ posádky Legiovlaku.
V období občianskej vojny v Rusku disponovali československí legionári viac ako desiatimi tisíckami vagónov.
„Boli zoradené do 259 vlakových súprav. Jednu súpravu tvorilo priemerne 40 až 50 vagónov. Československé légie v Rusku mali asi 60-tisíc mužov, z toho približne 4 000 Slovákov. Mali 12 000 koní a množstvo rôznej techniky,“ vysvetľuje.
Kde bojovali
Československí legionári sa rozhodli opustiť Rusko v marci 1918.
Nastúpili do vlakov a pohli sa smerom na východ.
„V máji 1918 sa vystupňovalo napätie medzi Čechoslovákmi a boľševikmi. Čechoslováci v snahe zaistiť si trasu na východ dokázali odsadiť Transsibírsku magistrálu v dĺžke asi 8 000 kilometrov v priebehu štyroch týždňov. Napokon odchod do Francúzska, kde chceli pokračovať v bojoch proti Nemecku, nevyužili a väčšinu svojich síl vrhli na západ na Ural. Vytvorili tam protiboľševické fronty. Snažili sa poskytnúť čas ruskej národnej armáde, aby sa sformovala, aby potom spolu porazili boľševikov a vrátili Rusko do bojov prvej svetovej vojny. To sa však nepodarilo,“ hovorí Petr Čížek.
Na koľajniciach strávili mesiace
Po skončení bojov v prvej svetovej vojne sa úloha legionárov v Rusku neskončila.
„Celý rok 1919 strávili na Transsibírskej magistrále, kde chránili úsek medzi Omskom a Irkutskom,“ dodáva.
V tom čase sa za ideálnych podmienok dala Transsibírska magistrála precestovať za dva týždne.
„Vo vojnových časoch bola doprava komplikovaná. Niektorým jednotkám konečná evakuácia na východ do Vladivostoku trvala aj dva mesiace,“ spresňuje Čížek.
Ťažké vojnové časy v ďalekej cudzine pomáhali legionárom prekonávať vlastenectvo ale aj špecifický humor.
„Často sa prehliada, ale bol veľmi dôležitým zdrojom síl. S jeho pomocou dokázali prekonať aj tie najťažšie okamihy,“ uzatvára Petr Čížek.
Na miesta bojov
Legiovlak dorazil na miesto na ťažkých bojov Čítajte Legionársky vlak pripomína obdobie bojov za samostatnosť českého a slovenského národa, ktorý sa zavŕšil vyhlásením prvej Československej republiky v októbri 1918.
„Aj keď dnes už tento štát neexistuje, je súčasťou našich tradícií. Vznik Československa znamenal pre Slovensko obrovský posun a záchranu pred asimiláciou v Rakúsko–uhorskej monarchii,“ hovorí historik Radoslav Turik z Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy.
Pre severovýchod Slovenska má legiovlak aj symbolický a citový význam.
„Sme veľmi radi, že sa do programu legiovlaku poradilo presadiť aj zastávky v Medzilaborciach a v Humennom. Tieto regióny sú priamo späté s bojmi v prvej veľkej vojne,“ hovorí.
Na území Medzilaboriec a Bardejova v roku 1915 pôsobili príslušníci Českej družiny, ktorá bola zárodkom neskorších Československých légií.
„Pracovali pre ruské divízie ako prieskumníci, znalci terénu, jazykov. Dokonca dvaja príslušníci družiny v Medzilaborciach padli. Svedčí o tom pamätník,“ spresňuje Turik.
Potomkovia legionárov si vo vagóne plukovnej predajne môžu vyhľadať v databáze informácie o svojich predkoch.
„Majú zoznam asi 120 000 osôb, ktoré sa zapojili do boja za vznik Československa,“ uzatvára historik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín
