BREKOV. Zahraniční dobrovoľníci pomáhajú v týchto dňoch pri obnove Brekovského hradu.
Dobrovoľnícky pracovný tábor organizuje Združenie na záchranu Brekovského hradu už po deviaty krát.
Doposiaľ sa v ňom vystriedala takmer stovka mladých ľuudí zo štyroch kontinentov.
Robia pomocné práce
V tomto roku na hrade pracuje desať dobrovoľníkov. Pricestovali z Taiwanu, Mexika, Nemecka, Holandska, Španielska.
„Pomáhajú pri oprave horného vstupu do hradu zo sedemnásteho storočia. Múry sú narušené, vstupná brána je pomerne nebezpečná, preto ju chceme spevniť a domurovať. Bola to budova, ž ktorej ostala iba jedna stena, druhý múr už nestojí. Dobrovoľníci vykonávajú pomocné práce. Nosia kamenie, miešajú maltu z vápna a riečneho piesku, začisťujú okolie,“ vysvetľuje riaditeľ Združenia Stanislav Macinský.
Dobrovoľníci pracujú spolu s dvadsiatkou stálych zamestnancov.
Súbežne s prácami prebieha archeolohgický výskum. V tomto roku sa našlo ostenie a kusy kachlíc.
Ilmari sa páči príroda
Niektorí dobrovoľníci už na Slovensku boli, väčšina je u nás po prvýkrát.
Na Brekovskom hrade nebol doposiaľ nik. Všetci bez výnimky hľadajú zážitky, nové skúsenosti a priateľstvá.
Dvadsaťosemročná Holanďanka Ilmari má s dobrovoľníckymi kempami bohaté skúsenosti. Pracuje takto už rok. Miluje históriu, páčia sa jej hrady.
„Je tu nádherné miesto. Výhľad je úžasný. V našej krajine nemáme hrady, ani kopce. Novým je pre mňa aj jazyk, ktorý je taký odlišný od nášho,“ hovorí.
Za pár dní pochytila niekoľko slovenských slov.
„Áno, toto je lahodné, toto je dobré,“ demonštruje svoje znalosti zo slovenčiny.
Cestovateľská odysea
Mexičanovi Edgarovi trvala cesta do Brekova dva dni. Vybral si trasu cez poľský Krakov.
Na mape sa mu vzdialenosť medzi mestami videla malá.
„Z Mexico city som letel do Amsterdamu, odtiaľ vlakom do Eindhovenu, potom do Krakova. Odtiaľ dvomi autobusmi do Michaloviec. Bola to skutočne nezabudnuteľná skúsenosť,“ opisuje svoju cestovateľskú odyseu 26-ročný právnik.
Pred rokom bol v Bratislave, preto jeho voľba padla na slovenský Brekov.
„Som rád, že som tu. Veľmi sa mi páči okolitá príroda, lesy, hrad. Oceňujem to, čo doma nemáme. Zaujíma ma aj život tunajších ľudí,“ dodáva.
Juan miluje Slovensko
Španiel Juan z Andalúzie sa do Slovenska zamiloval. Presviedča o tom perfektnou slovenčinou bez jedinej chyby.
„Mám rád históriu, prírodu a Slovensko. Je to moja najobľúbenejšia krajina v Európe. Na tomto mieste je všetko, čo mám rád,“ hovorí 29-ročný učiteľ angličtiny.
Práca na hrade je preňho síce trochu fyzicky náročná, únavu však nepociťuje.
„Máme prestávky. Môžeme pracovať vlastným tempom a máme čas na oddych,“ hovorí.
Pred dvomi rokmi pôsobil v Bratislave.
„Doma som nemal prácu. Na Slovensko som prišiel ako dobrovoľník. Pracoval som na Univerzite Komenského, pomáhal som s jazykmi. Istý čas som učil angličtinu. Popritom som sa každý deň zdokonaľoval v slovenčine. Mal som veľmi dobrú učiteľku,“ vysvetľuje Andalúzan, ktorý dáva prednosť bryndzovým haluškám pred pirohmi.
„Tie mám radšej,“ priznáva sa.
Pracujú dva týždne
Dobrovoľníci odpracujú na hrade dva týždne.
Okrem práce chodia na túry po okolí, navštívili múzeá v okolitých mestách, chystajú sa na splav Laborca v kanoe.
V nedeľu sa zúčastnia na Drughetovských hradných slávnostiach.


Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo severného Zemplína nájdete na Korzári Horný Zemplín